Štátna korupcia na dosah: Budovy za milióny na predaj
Na scenári, kde roky investované milióny z verejných peňazí končia na predaj, sa odhaľujú temné zákulisia korupcie. Historická budova v Banskej Štiavnici, zakúpená za cenu vyššiu než 1,4 milióna eur, sa stáva súčasťou separatistického obchodu, kedy štátne podniky bezhlavo plýtvali dostupnými prostriedkami.
Budova, na ktorú sa minuli milióny, už nie je potrebná?
Dôvod predaja, ktorý podáva Slovenský vodohospodársky podnik, je obdivuhodne cynický. Hovorca podniku, Marián Bocák, odôvodňuje rozhodnutie pre niečo, čo bolo predtým označované za efektívnu investíciu. Budova sa zrazu stala „dubióznym majetkom“, prečo? Možno preto, že služba občanom už nie je na vrchole rebríčka priorít.
Petícia a odpor voči privatizácii pamiatky
Primátorka Banskej Štiavnice, Nadežda Babiaková, sa snažila brániť miestnu kultúrnu pamiatku. Jej názory sa však väčšinou zdajú byť prehlásením pre novinárov, než skutočným krokom k obrane miestnych záujmov. Dôkazy o nezáujme štátu o národné kultúrne dedičstvo sú alarmujúce. Vyžaduje sa, aby budova bola predávaná štátu pred akoukoľvek ponukou, avšak na zozname pamiatok sa nenachádza.
Úlohy štátneho sektora
Občania si zaslúžia transparentnosť pri hospodárení s verejnými prostriedkami. Rozhodovanie o pamiatkach by malo byť v rukách kultúrne vyžadujúcich, nie tých, ktorí majú na zreteli iba finančné záujmy. Začína sa takto ochorácia kultúrnych hodnôt v krajine, ktorú voláme domov?
Čo bude s budúcimi rozhodnutiami?
Členovia štátu sa odvolávajú na historický aspekt, no realita zastretá politickými machináciami je pre občanov neprijateľná. Zmeny v usmernení vodohospodárskeho podniku podliehajú osudovým zvodom, ktoré môžu mať dlhodobé následky.
Vhodné využitie pamiatok?
Kde sú tie časy, keď boli národné kultúrne objekty považované za pokladnice miestneho dedičstva? Znova a znova sa pýtame, kde je viditeľné zapojenie občanov a ich zástupcov pri takýchto rozhodnutiach? Záblesk nádeje, či si hlasy ľudí zaslúžia akúkoľvek pozornosť?
