POLICAJTOVIA NA PROTESTE: ZAMESTNANCI VS. NADRIADENÍ
Situácia na Slovensku sa opäť vyhrocuje, keď mnohí policajti, ktorí by chceli vyjadriť svoj nesúhlas s politikou vlády, sú v tejto ambícii efektívne zablokovaní. Vedenie polície, namiesto podpory otvorenej diskusie a protestu, využíva svoje mocenské postavenia na manipuláciu s časom a plánovaním porád, čím bráni policajtom v ich účasti na nátlaku voči vládnej konsolidácii.
Peter Jakubík, predseda policajných odborov, zdôrazňuje, že riaditelia na rôznych úrovniach obvodných oddelení zvolávajú porady práve v čase plánovaného protestu. Týmto krokom sa efektívne urobili z policajtov figuríny, zbavené možnosti vyjadriť svoj názor na aktuálne problémy, s ktorými sa ponáhľajú čelí.
ODMIETANIE PREZÍDIUM POLÍCIE
Samozrejme, vedenie polície, cez svoje tlačové oddelenie, sa od všetkých obvinení dištancuje. Požaduje uznanie, že riadenie služobných povinností je nezávislé od akýchkoľvek politických aktivít. Avšak, skutočná nezávislosť a nestrannosť sa v chladnú realitu môže javiť ako dobrý krok len na papieri.
PROTEST proti VLÁDNEJ KONSOLIDÁCII
Konfederácia odborových zväzov plánuje na 30. septembra vyjadriť svoj nesúhlas s vládnymi opatreniami. Zatiaľ čo vláda sa snaží presadiť úsporné opatrenia, odbory upozorňujú, že najviac zasiahnu zamestnancov, ktorých mzdy už boli dlhodobo zanedbávané.
Cieľom protestu je jednoznačne upozorniť na negatívne dopady vládnych rozhodnutí. Policajti, ktorí sú čelí preťaženiu a vyhorenosti, nemôžu byť naďalej obete systému, ktorý ich dohnal na pokraj síl.
PETÍCIA U PREZIDENTA
Odborári sa obrátili aj na prezidenta a vyzvali ho, aby zasiahol a zabránil podpisu vládneho konsolidačného balíka v tejto podobe. Otázne ostáva, či sa vzdajú svojich zákonných povinností a zohľadnia záujmy svojich zamestnancov.
DOPADY A REALITA
Čo sa deje na pôde ministerstev a riadiacich úrovniach je len jedna strana mince. Vzrušenie, frustrácia a rozčarovanie policajtov a zamestnancov ako celku rastie. Môžeme sa pýtať, kým najskôr zasiahne istota a spravodlivosť v tomto toxickom prostredí. Kde je nakoniec hranica tolerancie tých, ktorí sú vo verejnej správe?
Politika by nemala byť hrou o moc, ale službou ľuďom. Očakávať zmenu je teda len prvým krokom, ktorý si vyžaduje súčinnosť v dialógu medzi zo strany zamestnancov a tých, ktorí rozhodujú o ich osudoch. Ako dlho ešte budú zamestnanci prijať silné údery bez odporu? Kto sa postaví za ich práva a záujmy?
