Intenzívne využívanie fosílnych palív ohrozuje úspech ľudstva, varuje Lula
Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva nedávno vyjadril vážne obavy týkajúce sa neudržateľnosti súčasného modelu rozvoja, ktorý sa zakladá na fosílnych palivách. Na prahu klimatickej konferencie COP30, ktorá sa koná v Beléme, upozornil, že naša planéta už nevydrží tlak spojený s intenzívnym využívaním týchto zdrojov, pričom ich emisie predstavujú značné riziko pre životné prostredie.
Lula vehementne kritizoval súčasný prístup a vyzval na urgentné investície do zelenej energie. Zároveň poukázal na etanol ako na efektívnu alternatívu, ktorá môže pomôcť v odvetví dopravy a priemyslu. „Naším jediným východiskom je prejsť na udržateľné zdroje,“ uviedol, pričom apeloval na nutnosť regulácií, ktoré by obmedzili emisie a posilnili prechod na ekologickejšie formy energie.
Požiadal o účinné kroky pri regulácii lodnej dopravy, kde Lazarus Štúdie naznačujú, že obmedzenia emisií navrhované Medzinárodnou námornou organizáciou (IMO) boli odložené pod tlakom niektorých štátov, konkrétne Spojených štátov. Tieto obavy vzbudzujú otázky o motiváciách a skutočnej zodpovednosti na medzinárodnej úrovni.
Podľa Lulu, nedávne trendy ukazujú, že využívanie fosílnych palív prevládalo po posledných 200 rokov, a ich nadmerné ťažby a používanie vedú k alarmujúcim emisným úrovniam, ktoré teraz predstavujú hrozbu pre budúcnosť. „Stav našej planéty sa zhoršuje,“ varoval a dodal, že rokovania na COP30 sú zásadné pre budúcnosť našich detí.
Ďalej sa posunul k vyzvaniu na prehodnotenie rozdelenia ziskov z ťažby ropy a ich využitie na investície do udržateľnej energie. „Rozhodnutia, ktoré prijmeme v tejto oblasti, budú zásadné pre boj proti zmene klímy a udržateľnosť budúceho pokolenia,“ konštatoval.
Na stretnutí COP30 sa však nezúčastní viacero významných svetových lídrov. Napríklad Donald Trump, prezident USA, v minulosti označil klimatickú krízu za „podvod“, čo len podčiarkuje rastúcu roztržku medzi rôznymi národmi v otázkach životného prostredia.
Brazílsky prezident zhodnotil, že v priebehu desiatich rokov po podpise Parížskej dohody sa podiel fosílnych palív v globálnej energetike znížil len minimálne, čo naznačuje nedostatočnú implementáciu súčasných záväzkov. Obavy z vojny na Ukrajine tiež viedli k znovuotvoreniu mnohých uhoľných baní, čím sa vrátili do popredia otázky o bezpečnosti globálneho otepľovania.
Lula varoval, že ak sa svet nebude sústreďovať na potrebné zmeny v energetickej politike, dostaneme sa do situácie, kde zbrojenie preváži a prevod peňazí na rozvoj klimatických iniciatív sa stane nevhodným. „Vynaloženie dvojnásobku na zbrojenie v porovnaní s nákladmi na boj proti zmene klímy je cestou k ekologickej apokalypse,“ skonštatoval, čím dodal vážnosť situácii, s ktorou sa ľudstvo musí vysporiadať.
