Švédska polícia odmieta vyšetrovať Nobelovu nadáciu po podaní trestného oznámenia Julianom Assangeom
Švédska polícia oznámila, že neplánuje pokračovať v vyšetrovaní Nobelovej nadácie na základe trestného oznámenia, ktoré podal Julian Assange, zakladateľ WikiLeaks. Assangeovo obvinenie vyplýva z udelenia Nobelovej ceny za mier venezuelskej opozičnej líderke Maríi Corine Machadovej, ktorú považuje za porušenie závetu Alfreda Nobela. Assange tvrdí, že Machadová ako podporovateľka amerických vojenských zásahov v Latinskej Amerike porušila princípy, na ktorých ocenenie stojí.
Podľa Assangea je rozhodnutie udelíť Nobelovu cenu Machadovej „hrubé spreneverenie“ a znamená „napomáhanie vojnovým zločinom“. Vo vyhlásení švédskej polície sa uvádza, že Assangeove tvrdenia nepreukázali žiadne skutočné delikty, a preto sa neplánuje viesť žiadne vyšetrovacie konanie.
MACHADOVÁ A JEJ ZAPOJENIE DO POLITIKY
Machadová, ocenená za svoje úsilie o demokratické práva vo Venezuele a za nenásilný prechod od diktatúry, čelila kritike z radov svojich oponentov, ktorí tvrdia, že jej podpora vojnovej politiky USA v regióne je v priamom rozpore s ideálmi Nobelovej ceny. Nórsky Nobelov výbor však jej prácu vyhlásil za zásadnú v kontexte presadzovania demokracie, pričom Assange jeho rozhodnutie ostro kritizoval.
Žiadosť o zmrazenie financií
Okrem obvinení voči Nobelovej nadácii Assange požiadal o zmrazenie 11 miliónov švédskych korún, ktoré sa mali zaslať Machadovej ako cena. Argumentoval, že finančná zodpovednosť za udeľovanie cien leží na nadácii so sídlom v Štokholme, z ktorého sa údajne mala premeniť Nobelova cena na symbol vojenskej podpory voči režimu Nicolasa Madura vo Venezuele.
Osobné pozadie Assangea
Julian Assange sa nachádzal vo väzenskej držbe v Británii až do svojho prepustenia v roku 2024 na základe dohody s americkými úradmi. Po rokoch ukrývania sa na ekvádorskom veľvyslanectve v Londýne, kde sa vyhýbal extradícii do USA, čelil navyše aj obvineniam zo sexuálnych deliktov v Švédsku, ktoré boli nakoniec stiahnuté.
