Volebná komisia v Bosne nulovala časť výsledkov volieb nástupcu Milorada Dodika
Vo voľbách, ktoré mali rozhodnúť o novom prezidentovi Republiky srbskej (RS) v Bosne a Hercegovine, došlo k závažným nezrovnalostiam, čo viedlo k zrušeniu výsledkov v 136 volebných miestnostiach. Ústredná volebná komisia (CIK) potvrdila, že tieto nezrovnalosti mohli zásadne ovplyvniť výsledok, pričom zároveň dodala, že rozhodnutie predovšetkým chráni integritu volebného procesu.
Novým prezidentom RS sa stal Siniša Karan, ktorého podporoval predchádzajúci prezident Milorad Dodik. Karan získal 50,4 percenta hlasov, zatiaľ čo jeho hlavný rival Branko Blanuša, reprezentujúci opozíciu, mal podporu 48,2 percenta voličov. Opozičné strany vyjadrili obavy, že rozdiel v hlasoch, ktorý bol menej než 10-tisíc, naznačuje možné podvody, ktoré mohli zvrátiť výsledok volieb.
Podľa spravodajcu CIK Miša Krstoviča sa ukázalo, že vo voľbách došlo k viacerým závažným chybám, a to aj vo svetle vyšetrovacích správ a analýz. Predseda CIK Jovan Kalaba potvrdil, že takéto nezrovnalosti mohli mať významný vplyv na celkový výsledok volieb, a preto bolo nutné zrušiť výsledky v určitých okrskoch.
Opozičné strany sa dostávajú do situácie, v ktorej majú dva dni na to, aby napadli rozhodnutie CIK na súde. Ak súd potvrdí anulovanie, bude nutné vo vybraných okrskoch vyhlásiť nové voľby. Tento celý proces vrhá svetlo na zložitú politickú situáciu v Bosen a Hercegovine, ktorá je poznačená konfliktom medzi rôznymi politickými frakciami.
Na strane Dodika je situácia o to komplikovanejšia, že nedávno bol odvolaný z funkcie prezidenta RS za porušenie rozhodnutí vysokého predstaviteľa OSN. Odvolacie súdy v auguste potvrdili, že Dodik dostal šesťročný zákaz zastávať politické funkcie, čo jeho stranu, Zväz nezávislých sociálnych demokratov (SNSD), oslabuje na čele s Anou Trišičovou-Babičovou, ktorá bola menovaná dočasnou prezidentkou.
Bosna a Hercegovina, rozdelená na Republiku srbskú a bosniansko-chorvátsku federáciu, čelí problémom s dodržiavaním demokratických štandardov, čo právom vyvoláva obavy o budúcnosť krajiny a jej politickej stability.
