Robil konkurz na rosničky, neskôr si vydobyl miesto v televízii
V poslednom podcaste EKOcast sa Peter Jurčovič, popredný meteorológ, podelil o svoje skúsenosti a fascináciu polárnou žiarou. Tento úkaz, ktorý si kedysi vyžadoval výlety na sever Európy, sa v poslednom období čoraz častejšie objavuje aj nad Slovenskom. Ako sám Jurčovič uvádza, náš kraj sa stáva zaujímavým miestom pre pozorovanie tohto prírodného javu, a to predovšetkým vďaka zmene slnečnej aktivity.
Jurčovič, ktorý sa s témou polárnej žiary rozhodol podeliť z osobnej skúsenosti, spomína na svoje predchádzajúce snaženia o jej pozorovanie. Pred siedmimi rokmi sa zúčastnil expedície do Nórska, kde sa mu však z dôvodu nevhodných podmienok nepodarilo vidieť tento fenomenálny úkaz. Na nasledujúcej ceste za polnočným slnkom zažil sice nádherné okamihy, no polárna žiara mu opäť unikla. Je zaujímavé, že aj pri Jadranskom mori boli zaznamenané jej výskyty, avšak v našich zemepisných šírkach to začína byť, ako sám tvrdí, čoraz častejšie.
Na otázku, čo spôsobuje častejší výskyt polárnej žiary, odborník odpovedá, že za tým stoja slnečné erupcie a súvisiaci slnečný vietor, ktorý posiela elektromagnetické žiarenie smerom k Zemi. Keď sú slnečné škvrny orientované priamo na našu planétu, spúšťa sa pútavý jav, ktorý je krásnym optickým fenoménom. Tento rok zaznamenal výskyt polárnej žiary v januári, čím prekvapil aj samotných odborníkov.
Jurčovič upozorňuje, že aktuálna zima je nezvyčajná najmä z hľadiska nízkeho množstva zrážok. V súčasnosti patríme medzi najteplejšie zimy za posledné roky. Na základe meteorologických údajov poznamenáva, že ak sa pozrieme na vývoj počasia v posledných päťdesiatich rokoch, prejavuje sa trend častejších extrémov. Zimné obdobia sa sťažujú na vyrovnanosť, pričom zaznamenáva prechody medzi veľmi teplými a veľmi studenými rokmi.
Aj keď sa Slovensko teší z niektorých chladnejších dní, ako je rekord mínus 26 stupňov zaznamenaný vo Vígľaši-Pstruši, toto číslo sa na pozadí historických úkazov javí len ako malý odstavec. Súčasné rekordy sa nevyrovnajú až takým extrémom, ako je mínus 41 stupňov z roku 1929. Meteorológovia očakávajú aj v nasledujúcich mesiacoch komplikované zmeny počasia.
Vo svojich predpovediach Jurčovič zdôrazňuje, že presné predpovede počasia sú možné len na krátkodobom horizonte. Množstvo hovorov o pravidelnosti klimatických javov je síce zaujímavé, ale za posledných sto rokov sa to v prípadoch posunu o reláciu ukázalo maximálne dvakrát.
Od rosničiek k miliónovej sledovanosti
Tento rok takisto zaznamenáva výrazný posun v oblasti mediálneho meteorológia. Počas jeho začiatku sa situácie okolo predpovede zaoberali predovšetkým rozhlasoví moderátori s minimálnymi vstupmi. Avšak po revolúcii sa všetko zmenilo. Jurčovič sa podieľal na ešte niekoľkých iniciatívach, ktoré prispeli k zvýšeniu odbornej kvality v meteorológii na Slovensku. Dodnes pamätá, ako jeho projekty divákov zaujali a sledovanosť sa zvýšila z 100 tisíc na neuveriteľný milión.
Tiež sa v podcaste venuje otázkam o výzvach a komplexnosti zhromažďovania a analytiky meteorologických dát. Rozpráva o tom, ako sa predpovede odvíjajú od vysokých nárokov na presnosť informácií a koľko práce si vyžaduje ich zber. Podcast je fascinujúcou nástavbou jeho kariéry, kde sa snaží informovať verejnosť o dôležitých ekologických témach a našich zmenách počasia.
Na záver sa pozývajú poslucháči, aby sa podelili o vlastné zážitky a otázky, ktoré ich zaujímajú o počasí v našich zemepisných šírkach.
