Aktuálna situácia týkajúca sa Úradu na ochranu oznamovateľov
Európska komisia (EK) nedávno oznámila, že začína konanie voči Slovensku v súvislosti s legislatívnymi zmenami, ktoré sa dotýkajú Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO). Tento krok je odpoveďou na novoprijatý zákon, ktorý mení doterajší ÚOO na nový úrad, čím vzbudil obavy, že nie je v súlade s právo EÚ a Chartou základných práv.
Zákon, ktorý má zrušiť pôvodný Úrad na ochranu oznamovateľov od 1. januára 2026, zatiaľ nenadobudol účinnosť, nakoľko jeho platnosť bola pozastavená Ústavným súdom SR. Týmto rozhodnutím sa ÚOO nateraz vyhne zániku a bude pokračovať vo svojich činnostiach.
Odpoveď Úradu na ochranu oznamovateľov
Predsedníčka Úradu, Zuzana Dlugošová, upozornila, že už pri schvaľovaní tohto zákona upozorňovali zákonodarcov na možné rozpor s právom EÚ. Jej snaha o otvorenú diskusiu o zákone na Ústavnoprávnom výbore Národnej rady SR bola v parlamente zamietnutá, čo viedlo k znepokojeniu o ochranu oznamovateľov na Slovensku.
Podľa slov Z. Dlugošovej, ak by sa predložené odborné pripomienky vzali do úvahy, Slovensko by mohlo konaniu o porušení práva EÚ predísť. Verí, že aj aktuálne konanie EK prispeje k rozprave o adekvátnej ochrane oznamovateľov v krajine.
Plány na transformáciu Úradu
Navrhnuté legislatívne zmeny mali pretransformovať ÚOO na nový Úrad, ktorý by sa okrem ochrany oznamovateľov zaoberal aj ochranou obetí trestných činov. Tento nový úrad mal prevziať aj agendu týkajúcu sa odškodnenia obetí trestnej činnosti.
Legislatíva bola schválená Národnou radou SR v decembri 2025. Prezident SR, Peter Pellegrini, ju vetoval, no poslanci ju opätovne prijali. Opozícia, s názorom, že zákon nesúhlasí s Ústavou SR a právom EÚ, sa obrátila na Ústavný súd, ktorý následne prijal návrh na jeho preskúmanie.
Postup Európskej komisie
EK sa rozhodla formalizovať svoje obavy a oznámila Slovensku začiatok konania o možnom nesplnení povinnosti v súvislosti s ustanoveniami nového zákona, pričom vyžaduje dodatočné informácie a vysvetlenia. Slovensko má na odpoveď zvyčajne dva mesiace, avšak v tomto prípade lehota bola skrátená na jeden mesiac.
Ak Slovensko neposkytne uspokojivú odpoveď alebo nenapraví identifikované nedostatky, EK môže proces posunúť do ďalšej fázy, ktorá by mohla viesť až k žalobe na Súdnom dvore EÚ, s rizikom sankcií za porušenie pravidiel.
Znepokojenie Európskej komisie
Peter Stano, vedúci zastúpenia EK na Slovensku, zdôraznil, že v nachádzajúcom zákone sú viaceré problematické aspekty vrátane zrýchleného legislatívneho procesu a oslabenia ochrany oznamovateľov. Komisia vyjadrila sklamanie nad tým, že slovenský parlament nevytvoril priestor na konzultácie ohľadom zákona.
Ukazuje sa, že situácia týkajúca sa ochrany oznamovateľov v Slovenskej republike bude naďalej predmetom diskusií a kontroverzií, pričom rokovania medzi národnými a európskymi inštitúciami budú kľúčové pre nastavenie funkčnej legislatívy zabezpečujúcej adekvátnu ochranu.
