Tatry v ohrození: Obetuje ministerstvo prírodu v prospech developerov?
Štrbské Pleso, 18. február 2026 – Viacero environmentálnych organizácií, vrátane iniciatívy My sme les, OZ Prales a WWF Slovensko, spojilo sily a spustilo zber podpisov pod pripomienky k návrhu zonácie Tatranského národného parku (TANAP). Tieto organizácie poukazujú na nebezpečenstvo predloženého materiálu, ktorý nielenže nezodpovedá zákonným ani medzinárodným štandardom, ale aj priamo ohrozuje integritu krajiny s jedinečnými biotopmi. Odborníci tvrdia, že namiesto plánovaného posilnenia stability parku sa môže stať opak, a to vážne oslabenie ochrany našej prírody v prospech nekoncepčných projektov a záujmov developerov.
Odborné upozornenia a výnimočné lokality
Podľa kritikou predloženej zonácie by sa v priebehu navrhovaných zmien malo znížiť zaradenie území do najprísnejšej ochrany o takmer 7000 hektárov. To je v priamom rozpore s povinnosťami Slovenska vyplývajúcimi z Plánu obnovy a odolnosti. Ochranári varujú, že na iných miestach sa dokonca neodôvodnene znižuje ochrana územia, čo naopak otvára dvere pre nové zjazdovky a developerské aktivity, ktoré môžu mať devastujúci dopad na miestne ekosystémy.
Symbol Slovenska ohrozený záujmami developerov
„Vysoké Tatry sú symbolom Slovenska a jedným z najhodnotnejších území v strednej Európe. Verili sme, že zonácia bude rešpektovať prioritu ochrany prírody. Avšak súčasný návrh ukazuje opak – ochrana prírody sa znižuje na viac ako 6000 hektároch, pričom ministerstvo chce rušiť až 13 prírodných rezervácií. Prevádzajú sa tu záujmy úzkej skupiny investorov,“ povedal Milan Olekšák z iniciatívy My sme les.
Rušenie prísnej ochrany a nebezpečné rozvojové plány
Medzi lokalitami, kde sa plánuje rušiť prísna ochrana, sú tatranské riečky Belá, Biela Voda a Studený potok. Ďalšie rozvojové zmýšľanie hrozí vážnym poškodeniam biotopov kosodreviny a populácií kamzíkov a svišťov v Lomnickom sedle a v Salatínskej doline. Ochranári varujú, že navrhnuté projekty, ako nová zjazdovka v Spálenom žľabe, vážne ohrozujú biodiverzitu a stabilitu ekosystému.
Možnosť straty financií a výnosov
Okrem environmentálnych dopadov ministerstvo životného prostredia riskuje aj stratu financií z Plánu obnovy a odolnosti. Časť biotopov kriticky ohrozeného hlucháňa hôrneho ostáva mimo najprísnejšej zóny, aj napriek rozhodnutiam Súdneho dvora EÚ a schválenému Programu záchrany tohto druhu. Podobne, v prísnej ochrane chýbajú tisíce hektárov starých a prirodzených lesov, čo môže mať dlhodobé negatívne dopady na udržateľnosť tatranskej prírody.
Ignorovanie záväzkov a cielená sabotáž
„Vedenie ministerstva pri každý návrhu ignoruje naše záväzky z Plánu obnovy. Takéto konanie nemožno považovať za chybu, ale za cielenú sabotáž. Ak minister Taraba a štátni tajníci neberú ochranu našej prírody vážne, mali by aspoň dbať na ekonomické záujmy Slovenskej republiky a zabrániť strate významných financií a sankcií za porušovanie predpisov,“ dodala Lucia Szabová z Množitej iniciatívy Zelená väčšina.
Záver a požiadavky ochrany prírody
„Návrh zonácie musí byť zákonný, odborný a skutočne chránit prírodu, pre ktorú sú Tatry národným parkom. Oslabovanie ochrany biotopov, vzácnych druhov a potenciálne pokuty za porušovanie nariadení nemôžu byť akceptované. Budeme pokračovať v úsilí o zodpovednú a rozumnú ochranu národných parkov, aby sa hodnoty slovenské prírody zachovali aj pre budúce generácie,“ uzavrel Olekšák.
