Nový partner Európy namiesto USA? Čína nie je dobrý nápad, tvrdí expert
Európa sa nachádza v zložitom období, keď sa vstup do novoformovaného geopolitického prostredia stáva nevyhnutným. Po vzďaľovaní Spojených štátov začínajú niektorí európski lídri hľadať alternatívy, a tak sa čoraz častejšie obracajú na komunistickú Čínu, ktorá sa javí ako kontroverzný potenciálny spojenec. Tento trend je znepokojujúci, najmä v kontexte nedávneho stretnutia nemeckého kancelára Friedricha Merza s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.
Ekonomické vzťahy medzi Nemeckom a Čínou sa vyznačujú výrazným deficitom, pričom najnovšie údaje naznačujú, že tento deficit dosiahol v roku 2025 približne 90 miliárd eur. Čína tak opäť predbehla Spojené štáty a stala sa najväčším obchodným partnerom Nemecka, avšak tento obchod je poznačený hlbokou štrukturálnou nerovnováhou, ktorá oslabuje základné odvetvia nemeckej ekonomiky, ako sú automobilový, strojársky a chemický sektor.
Lukáš Laš, expert na východnú Áziu z Ostravskej univerzity, upozorňuje na strategické riziká zbližovania sa liberálnych demokracií s autoritárskymi režimami, ako je Čína. Varuje, že tento krok by mohol viesť k oslabeniu postavenia Západu v svetovej politike, najmä ak sa v súčasných transatlantických vzťahoch objaví volatilita a Čína naďalej podporuje Rusko vo vojne na Ukrajine.
Nemecký kancelár Merz na svojej návšteve Číny vyzdvihol význam týchto vzťahov, avšak zároveň nezabudol upozorniť na výzvy, ktoré z toho vyplývajú. V rámci rokovaní sa diskutovalo o potrebe zabezpečiť férové podmienky v obchodných vzťahoch a znížiť obchodný deficit. Peking prisľúbil ďalšie objednávky nemeckých výrobkov a naopak, Nemecko sa chce vyhnúť ekonomickému odpútaniu od Číny.
Merzovi partneri v Európe, ako britský premiér Keir Starmer a kanadský premiér Mark Carney, tiež ohlasujú zbližovanie s Čínou s cieľom diversifikovať svoje obchodné vzťahy v svetle napätia s USA. Starmer sa zameral na zlepšenie obchodných dohôd, zatiaľ čo Carney sa rozhodol znížiť clá na čínske elektromobily, čo nasvedčuje snahe o pragmatickú spoluprácu.
Hoci sa tento prechod na východ môže zdať výhodný z ekonomického hľadiska, musí byť sprevádzaný dôvtipom a opatrnosťou. Čína, prostredníctvom svojich štátom podporovaných praktík, sa snaží ovládnuť európsky trh a oslabiť konkurenciu najmä v kľúčových sektoroch. Západné krajiny sú tak vystavené riziku, že uviaznu v sieti závislostí na ekonomike, ktorá je značne odlišná od ich vlastných demokratických hodnôt.
Budúcnosť vzťahov medzi Čínou a Európou bude závisieť od schopnosti lídrov vyvážiť ekonomické záujmy s potrebou ochrany svojich demokracií a hodnotového systému. Ako sa situácia vyvíja, vyvstáva otázka, či sa Európa skutočne chce stať novým partnerom Číny alebo sa opäť zameria na budovanie pevných vzťahov so Spojenými štátmi.
