Neúčinnosť postihov za opakované krádeže podľa generálneho prokurátora
Generálny prokurátor Maroš Žilinka upozornil na alarmujúcu situáciu týkajúcu sa opakovaných krádeží, označovaných ako „horalkové krádeže“. V januári a februári 2026 sa tieto krádeže stali dominantným faktorom v štatistikách obvinení za trestný čin krádeže. Žilinka uviedol, že priestupkové konania nedosahujú požadovaný výchovný a odstrašujúci účinok, čo vedie k potrebe zásadnejšieho sebareflexného prístupu v boji proti tejto forme kriminality.
V januári 2026 bolo na základe týchto praxí obvinených 605 osôb, pričom vyše polovica z nich, konkrétne 322, sa týkala horalkových krádeží, čo predstavuje 53 percent všetkých obvinení. Z 481 obžalovaných osôb bolo 247, teda 51 percent, obvinených z horalkových krádeží. V februári sa situácia nijak zásadne nezmenila – 623 obvinení z toho opäť 322 pre horalkové krádeže, čo bolo opäť 52 percent. Rovnako okolo polovice všetkých obžalovaných sa viazalo k tomuto druhu krádeže, upozornil generálny prokurátor.
Žilinka vyjadril presvedčenie, že slabé postihy neposkytujú žiadny výchovný ani odstrašujúci účinok, a preto je potrebné prehodnotiť aktuálne metódy trestania takýchto páchateľov. Upozornil, že novela Trestného zákona, ktorá sa zameriava na horalkové krádeže, nadobudla účinnosť 27. decembra 2025 s cieľom zabezpečiť vhodné postihy a morálne odsúdenie páchateľov drobných krádeží.
Podľa jeho slov, pre potrebu zmien v praxi je zásadné, aby páchateľ nevychádzal z problémov, ktoré si vlastnou činnosťou spôsobil. Taktiež zdôraznil, že systém postihov musí byť nastavený tak, aby reálne odrádzal od páchania ďalších podôb trestnej činnosti. Požiadal o diskusiu nad účinnými zmenami, ktoré by mali viesť k efektívnejšiemu riešeniu problému drobných krádeží.
