Ursula von der Leyenová: Európa je závislá od fosílnych palív, odklon od civilného využitia jadrovej energie bola chyba
Na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii v utorok šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová otvorene priznala, že odklon od jadrovej energie môže byť považovaný za chybu, ktorá výrazne zvýšila závislosť Európy od drahého dovozu fosílnych palív. Táto výpoveď zaznela v kontexte pretrvávajúcich geopolitických napätí na Blízkom východe, ktoré odhalili zraniteľnosť kontinentu v oblasti energetiky.
Podľa von der Leyenovej, vojna v tejto oblasti „jasne ukazuje, aké nebezpečné sú naše závislosti na nestabilnom dovoze ropy a plynu”. Historicky, jadrová energia predstavovala významný podiel na európskej energetickej produkcii, pričom v roku 1990 poskytovala tretinu elektriny. Dnes je tento podiel takmer na úrovni 15 percent. Na podporu inovatívnych jadrových technológií uviedla, že Európska únia plánuje investíciu vo výške 200 miliónov eur.
Francúzsky prezident Macron a energetická suverenita
Na summite sa k téme jadrovej energie vyjadril aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý označil jadrovú energiu za kľúčovú pre získanie energetickej suverenity. Vo svojom prejave zdôraznil význam jadrovej energie pre zladenie nezávislosti a dekarbonizácie, pričom naznačil, že prehnaná závislosť od uhľovodíkov môže spôsobiť ekonomickú destabilizáciu. Uviedol, že táto otázka je obzvlášť relevantná v súvislosti s nedávnymi konfliktami na Blízkom východe.
Svetový pohľad na jadrovú energiu
Generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi si tiež poznamenal, že jadrová energia dnes zabezpečuje približne 10 percent svetovej výroby elektriny, pričom existuje záujem o jej rozvoj zo strany asi 40 ďalších štátov, vrátane krajín ako Južná Afrika a Argentína. Podľa vyjadrenia Fatih Birola z Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) by sa európske krajiny mali zamerať nielen na obnoviteľné zdroje, ale aj na obnovu jadrovej energie ako súčasti ich energetického mixu.
Plány do roku 2050
Na stretnutí v Boulogne-Billancourt blízko Paríža sa diskutovalo o ďalších opatreniach potrebných na dosiahnutie energetických cieľov do roku 2050, pričom cieľom je trojnásobné zvýšenie inštalovaných jadrových kapacít. Tento plán podporilo približne 30 krajín, pričom sa očakáva, že Francúzsko sa postará o motiváciu ďalších štátov k účasti na tejto iniciatíve. Zásadné je, že Rusko, ako významný hráč v oblasti jadrovej energie, sa z účasti na summite z dôvodu svojich geopolitických konfliktov vylúčilo.
