Ústavný právnik Bujňák: Otázka z referenda Demokratov je protiústavná
Ústavný právnik Vincent Bujňák, autor knihy o odvolávaní politikov z funkcií, sa vo svojom hodnotení vyjadruje o petícii za vypísanie referenda o skrátení volebného obdobia prezidenta Petra Pellegriniho. Iniciatívu strany Demokrati považuje za nezákonnú, pričom zdôrazňuje, že ústava jasne limituje možnosti konania takéhoto referenda.
Bujňák argumentuje, že kým iniciátori píšu o súlade ich otázky s novými pravidlami, Ústavný súd už v minulosti definoval určité hranice. Prezident má podľa neho tri základné možnosti, ako reagovať po obdržaní petície. Môže vyhlásiť referendum, ak neexistujú ústavnoprávne prekážky, môže sa obrátiť na Ústavný súd na preskúmanie ústavnosti otázky, alebo môže referendum nevyhlásiť, ak je si istý, že je v rozpore s ústavou.
Scenáre prezidenta
Medzi odborníkmi prevládajú obavy, že ak prezident Pellegrini vyhlási referendum, ignoruje doterajšie rozhodnutia Ústavného súdu, čím by vytvoril nebezpečný precedens. Bujňák konštatuje, že prezident nesmie podceniť dôležitosť predchádzajúcich verdiktov, ktoré objasnili, že občania hlasujúci v referende nie sú nezávislí od ústavných pravidiel. Referendová otázka o skrátení volebného obdobia nesmie ignorovať princíp generality práva, ktorý je základným prvkom právneho štátu.
Právne obmedzenia a princíp generality práva
Podľa Bujňákových slov, ak referendová otázka zasahuje do existujúceho ústavného textu alebo priamo povoľuje jednorazové konanie pre konkrétny prípad, narúša to právnu kontinuitu. Iniciátori referenda sa snažia formulovať otázku upravujúcu situáciu týkajúcu sa jedného konkrétneho parlamentu, čo je v rozpore s doterajšou judikatúrou. Keď hovoríme o skrátení volebného obdobia, je nevyhnutné rešpektovať dlhodobé pravidlá, aby nebolo možné vonkajšími vplyvmi manipulovať so základnými právami a slobodami.
Možnosti referenda a účinnosť výsledkov
Existujú aj otázky týkajúce sa právnej sily výsledku referenda. Hoci niektorí tvrdia, že referendový výsledok nemá právnu silu, Bujňák poukazuje na to, že platný výsledok vytvára pravidlo správania s ústavnou silou. Tým pádom, aj ak by referendum o skrátení volebného obdobia bolo vyhlásené, by jeho výsledok mohol mať zásadné právne dopady, ak by bol uznaný ako platný.
Možnosť spojenia referenda s voľbami
Časovanie referenda je ďalším aspektom, ktorý Bujňák poukazuje. Ak by iniciátori zvolili iný termín, mohli by referendum spojiť s komunálnymi voľbami, čo by mohlo zvýšiť účasť voličov. Podľa ústavy má prezident 30 dní na to, aby referendum vyhlásil, po ktorých sa prehodnotia aj možnosti súdu. Na druhej strane, prezident môže využiť aj právo nevypísať referendum, ak je presvedčený o jeho neústavnosti, čo sa už v minulosti v niektorých prípadoch udialo.
Očakávania a výhľad do budúcna
Na záver, Bujňák varuje pred ignorovaním ústavných zásad a pred predchádzajúcimi rozhodnutiami Ústavného súdu. Ak by sa totiž referendum vyhlásilo a nespĺňalo ústavné kritériá, výsledok by mohol vyvolať ďalšie právne problémy a oslabiť občiansku dôveru v legislatívny rámec a jeho dodržiavanie. Posledné stanovisko ústavného práva musí byť odrazom vyváženého prístupu k realizácii občianskych práv bez porušenia existujúcej ústavy.
