Severná D1 v roku 2026: Zosuvy pri Ružomberku a miliardový rébus pri Turanoch
Budovanie diaľnice D1, kľúčového dopravného prepojenia medzi Bratislavou a Košicami, čelí v roku 2026 mnohým prekážkam. Kým cena obchvatu Ružomberka narastá na neuveriteľných 690 miliónov eur, plánované otvorenie jeho kľúčového úseku sa neustále posúva. Na prekážku dokončeniu sa stáva masívny zosuv pôdy pri tuneli Čebrať, kde geológovia riešia problémy s jeho stabilizáciou, čo oddiali dokončenie a sprístupnenie diaľnice pre motoristov už deviaty rok od plánovanej realizácie.
OBCHVAT RUŽOMBERKA: DLAŽDENÉ CESTY NEISTOTY
Takmer pätnásťkilometrový úsek D1 medzi Hubovou a Ivachnovou, známy ako obchvat Ružomberka, mal byť prvým krokom k súvislej diaľnici, no od roku 2013 sa výstavba potýka s mnohými problémami. Predpovedaný termín sprístupnenia pre motoristov v roku 2017 je už len vzdialenou spomienkou. Národná diaľničná spoločnosť (NDS) je v súčasnosti zavalená prácou na stabilizácii nestabilného terénu, čo je najväčšou prekážkou v realizácii projektu.
GEOLÓGIA A JEJ NEPREDVÍDATEĽNÉ VPLYVY
Rastúce náklady na výstavbu nie sú spôsobené len infláciou, ale aj neočakávanými geologickými zmenami, ktoré vyžiadali pretrasovanie existujúcich plánov. Cena celého diela zatiaľ neexistuje, pretože konečné náklady budú známe až po vyjasnení všetkých nárokov od zhotoviteľa. Tento zhotoviteľ, združenie OHL ŽS a VÁHOSTAV-SK, pravdepodobne čelí konfrontácii s NDS, keďže pôvodné náklady presiahli hranicu pôvodne odhadovaných 227 miliónov eur.
OTVORENIE ÚSEKU: TLAK A STRATÉGIE
Riaditeľ NDS Jozef Ráž počítal s otvorením v marci tohto roka, avšak termín sa už dvakrát posunul. Minister dopravy hovorí o horizonte niekoľkých mesiacov na dokončenie a sprístupnenie danej časti diaľnice, pričom sa na stavbe podieľajú aj zahraniční odborníci. Situácia si žiada dôsledné monitoring a rozumné kroky pri riešení stabilizácie terénu, pretože takéto zosuvy sa bežne vyskytujú aj počas samotnej výstavby.
ŠTYRI ROKY NEISTOTY PRI TURANOCH
Problematické je aj dokončenie posledného úseku D1 medzi Turanmi a Hubovou, kde sa očakáva, že súčasné náklady presiahnu 1,47 miliardy eur. Tento úsek sa stal historicky najdrahším projektom v sektore slovenskej infraštruktúry, pričom predpokladané náklady sú bez DPH. Projekty sa potýkajú so zrušením tendra, čím sa podpisujú nové obdobia oneskorenia výstavby.
PROBLÉMY S OCHRANOU PRÍRODY
Plány na rozsiahlu výstavbu diaľnice narazili na problém s ochranou prírody, keďže pôvodná trasa mala zničiť jedinečnú ekosystém Rojkovského rašeliniska. Nové návrhy predpokladajú vybudovanie tunelu Korbeľka, ktorý obíde chránené územia, avšak miestni obyvatelia majú obavy, že razenie tunela ovplyvní kriticky dôležité zdroje pitnej vody pre okolitých obyvateľov.
NAÚČENÉ LESY A UČENIE Z CHÝB
Evidentne je potrebné naučiť sa z chýb minulosti, aby nedošlo k opakovaniu situácie podobnej Ružomberku, kde predraženie a oneskorenia projektu zohrali kľúčovú rolu. Kredibilita systému „Žltý FIDIC”, ktorý umožňuje zhotoviteľovi podhodnotiť náklady, sa teraz dostáva pod ostrú kritiku, pričom odborníci odporúčajú prejsť na model „Červený FIDIC”, v ktorom by boli za kvalitné projektovanie a dodávku zodpovední štátne inštitúcie.
PRÍLEŽITOSŤ A RIZIKO V ČASE ZMENA
Súčasná situácia, aj keď vnímaná ako chybová, naznačuje potrebu stabilného a predvídajúceho prístupu pri realizácii infraštruktúrnych projektov. Napriek zložitostiam a prekážkam, ktoré výstavba D1 prináša, sa mnohí tešia na konečne spoľahlivé diaľničné prepojenie, ktoré by malo znížiť dopravné zaťaženie a čas strávený na cestách.
