Desaťdňová lehota uplynula: Boris Kollár sa Čurillovi verejne neospravedlnil, advokát podáva návrh na exekúciu
Šéf hnutia Sme rodina a bývalý predseda parlamentu Boris Kollár mal zaslať verejné ospravedlnenie Jánovi Čurillovi na základe právoplatného rozsudku, no tento príkaz bol ignorovaný. Krajský súd v Bratislave v marci rozhodol, že Kollár sa musí ospravedlniť za opakované tvrdenia, v ktorých označoval Čurillu za súčasť „čurillovskej mafie.” Na zverejnenie ospravedlnenia dostal od súdu desaťdňovú lehotu, ktorá definitívne vypršala.
Advokát Jána Čurillu, Peter Kubina, potvrdil, že ospravedlnenie sa na sociálnych sieťach ani prostredníctvom tlačovej správy neobjavilo, a preto sa rozhodli podniknúť právne kroky. Prihlásil sa k ráznemu návrhu na exekúciu. Pomimo výkonu svojho mandátu, Kollár bol na sociálnych sieťach počas lehoty aktívny, no ospravedlnenie nezverejnil, zatiaľ čo iné príspevky o jeho osobnom živote sa objavili.
Odškodnenie za nemajetkovú ujmu
Kollár je povinný okrem ospravedlnenia zaplatiť Čurillovi aj 50-tisíc eur ako náhradu nemajetkovej ujmy. Odvolací súd zdôraznil, že Kollár túto sumu vo svojom odvolaní nijako nespochybnil. To len posilňuje argumentáciu advokáta Kubinu, ktorý argumentuje, že Kollár svojim správaním dokázal zlý úmysel a túžil iba po vytvorení negatívneho obrazu o Čurillovi.
Výroky Borisa Kollára
Kollár sa pôvodne snažil obhájiť svoje výroky tým, že ich myslel vo všeobecnej rovine, alebo že išlo o názor celého hnutia Sme rodina. Súd však tieto argumenty odmietol a poukázal na to, že spojanie pojmu „mafián” s konkrétnou osobou vytvára jednoznačný obraz, ktorý je vnímaný verejnosťou ako obvinenie z trestnej činnosti. Sudcovia konštatovali, že ako predseda parlamentu nemá prax vynášať súdy nad vinou či nevinou osôb podozrivých z trestnej činnosti.
Vrcholné právne rozhodnutie
Od začiatku sporu sa situácia stáva viac napätou, keďže Kollár sa odmietol podriadiť právnym rozhodnutiam a v rámci svojho verejného pôsobenia sa tým snažil presadiť svoju pozíciu. Týmto krokom sa otvorila otázka zodpovednosti politikov voči verejnosti a normám správania v politickej sfére, čo môže mať ďalekosiahle následky na dôveru občanov voči politickým predstaviteľom.
