Nešťastie vo vlakovej stanici Krpeľany: Zrážka dvoch vlakov
V piatok popoludní došlo vo vlakovej stanici Krpeľany k vážnej nehode, keď sa zrazili osobný vlak prevádzkovaný Železničnou spoločnosťou Slovensko (ZSSK) s hnacím koľajovým vozidlom nákladného dopravcu. Na mieste udalosti okamžite zasahovalo 11 profesionálnych hasičov z Martina a Dolného Kubína, ktorí nasadili štyri kusy techniky. Vo vlaku cestovalo približne 100 pasažierov.
Podľa prvotných informácií sa dvaja cestujúci ľahko zranili a boli prevezení na medicínske vyšetrenie. Záchranári transportovali do nemocnice mladistvú osobu s poranením hlavy a krčnej chrbtice, ako aj 74-ročného muža, ktorý si sťažoval na bolesť chrbta. Našťastie vlak, ako uviedli ŽSR ani ZSSK, nevykoľajil.
Po nehode bola doprava na tomto úseku dočasne pozastavená, avšak neskôr bola obnovená obojsmerne po jednej koľaji s výrazným obmedzením rýchlosti. Polícia dodala, že dychové skúšky a orientačné testy na drogy u oboch rušňovodičov sa ukázali ako negatívne, pričom presné okolnosti nehody sú predmetom prebiehajúceho vyšetrovania.
Kauza Marty Šimečkovej: Odhady a obvinenia
Kauza týkajúca sa Marty Šimečkovej a občianskeho združenia Projekt Fórum pokračuje s novými vyjadreniami jej obhajcu Matúša Harkabusa. Harkabus priznal, že Šimečková zanedbala jej účtovné povinnosti, je však pripravená niesť zodpovednosť. Zároveň odmieta tvrdenia, že by úmyselne vylákala dotácie alebo ich použila na iný účel.
Vysvetlil, že príjmy jeho klientky zo združenia neboli vysoké, mohli dosahovať okolo 10-tisíc eur ročne, pričom časť peňazí podľa neho sama do združenia investovala prostredníctvom osobných úverov. Priznal účtovné pochybenia, najmä týkajúce sa úhrad osobných výdavkov z účtu organizácie, však zdôrazňuje, že nejde o podvod alebo zlodejstvo.
Harkabus sa taktiež vyjadril k téme exekúcií, ktorú politici podľa neho zneužívajú na šírenie dezinformácií. Podľa jeho informácií voči Šimečkovej momentálne neprebieha žiadna exekúcia a predchádzajúci spor s Európskou komisiou sa týkal len nedokončeného grantového projektu, nie hrozieb pre eurofondy.
IKEA sa presúva z Bratislavy do regiónov
IKEA oznámila, že jej plánovaná expanzia na Slovensku sa nebude sústreďovať na nové veľké obchodné domy mimo Bratislavy. Namiesto toho sa firma zameria na menšie formáty, výdajné miesta a digitálne služby, aby sa priblížila svojím zákazníkom v regiónoch bez potrebných nákladov na výstavbu tradičných predajní.
Prvým krokom je mobilné výdajné miesto v Poprade, kde si zákazníci budú môcť vyzdvihnúť svoje online objednávky z pristaveného nákladného auta. Tento servis bude k dispozícii iba raz týždenne za poplatok 15 eur pre členov IKEA Family, čo môže znížiť náklady na dopravu, no neponúkne plnohodnotný obchodný zážitok.
Okrem toho IKEA testuje aj menšie predajne s obmedzeným sortimentom, plánovaním a občerstvením v iných krajinách, ako napríklad v poľskom Bielsku-Bialej. Na Slovensku sa značke darí, ale jej regionálna prítomnosť zostáva v porovnaní s konkurenciou ako JYSK či Möbelix stále slabá.
Donald Trump a napätie so Svätyňou v Ománe
Donald Trump vyvolal kontroverziu svojím vyhlásením, v ktorom vyhrážal Ománu v súvislosti so správami o možnej dohode medzi Iránom a touto krajinou týkajúcej sa regulácie lodnej dopravy v Hormuzskom prielive. Mnohí si spočiatku mysleli, že sa prezident pomýlil, no americké ministerstvo zahraničných vecí potvrdilo jeho slová, čo vyvolalo vlnu kritiky.
Hormuzským prielivom prechádza viac než 20 percent celosvetovej distribúcie ropy, takže akékoľvek obmedzenia v tejto oblasti majú globálne dôsledky. USA sú znepokojené, že ak by Omán poskytol Iránu politickú alebo právnu podporu pri vymáhaní poplatkov za plavbu, oslabilo by to princíp voľnej plavby a mohlo by to vytvoriť nebezpečný precedens.
Omán je dlhodobým partnerom Washingtonu a v regióne má povesť neutrálneho sprostredkovateľa. Rétorika Trumpa však vyvoláva obavy. Napriek tomu experti varujú, že vojenský útok na Omán je zrejme veľmi nepravdepodobný, pretože by to oslabilo zvyšok diplomatického vplyvu USA v Perzskom zálive.
Manipulácia hlasov v Kežmarku: Súd potvrdil podvod
Okresný súd v Poprade potvrdil, že došlo k manipulácii hlasov pri tajnom hlasovaní mestských poslancov v Kežmarku, kde sa zmenil hlasovací lístok z „proti” na „za”. Bývalý poslanec Tomáš Šimoňák uzavrel dohodu o vine a treste a priznal sa k spolupáchateľstvu, pričom bol zbavený trestu, ale jeho právoplatné odsúdenie viedlo k zrušeniu jeho mandátu.
Podvod sa odohral v kancelárii viceprimátora, čo zmenilo výsledok hlasovania z neschvaľujúcej väčšiny 7:4 na oficiálne vyhlásených 8:3. V kauze sú stále zapojení viceprimátor Jozef Matia a poslankyňa Janka Gantnerová, ktorí čelí stíhaniu. Súd navyše poukázal na možný motív celej manipulácie: sľub na podporu zmien územného plánu, ktorý zahŕňal aj predaj mestského pozemku pre gréckokatolícku cirkev.
Odborné názory na identitu a kultúru v Tatrách
Poľská sociologička Ludwika Włodek v rozhovore prehlbuje tému identity medzi Slovákmi a Poliakmi na Spiši. Tvrdí, že historické zmeny národnej identity pre mnohých obyvateľov neboli problémom, kým historici ich často vnímali ako zrady. Poliaci dnes považujú Slovákov za sympatický menší národ, ale neraz ich mýlia s Čechmi.
Włodek tiež prízvukuje, že pre Poliakov sú Tatry spoločným symbolom, ktorý si obaja národy nárokujú, niekedy tak absurdným spôsobom, ako je návrh premenovať Gerlach na „Poľský štít”. Varuje pred pretrvávajúcimi stereotypmi a podotýka, že nad národnými vášňami sa čoraz viac objavuje širšia európska identita, ktorá môže prispieť k mierovému a prosperujúcemu spolunažívaniu v pohraničných oblastiach.
Kritika kultúry na Slovensku od Štefana Skrúcaného
Herec a zabávač Štefan Skrúcaný vo svojom nedávnom rozhovore ostro kritizoval aktuálny stav slovenskej kultúry a všeobecnú spoločenskú atmosféru. Podľa neho sa história opakuje ako v 90. rokoch a satira dnes ustupuje absurdnej realite politiky. Skrúcaný verí, že umelci majú morálnu povinnosť vyjadriť sa k verejným veciam a spomína známe osobnosti ako Ronald Reagan a Volodymyr Zelenskyj, aby podporil svoj názor.
Na adresu rezortu kultúry sa vyjadruje kriticky, označuje ho za „genocídu kultúry” a „vzbúru priemerných a podpriemerných”. Skrúcaný zdôrazňuje, že mlčanie časti umeleckej obce je vážnym problémom, súčasne však naznačuje, že by sa s Mirom Nogom mohli ešte vrátiť na pódium, a to nielen kvôli biznisu, ale aj pre radosť publika.
