Divadelný režisér: Jedna strana chce tvoriť a žiť, zatiaľ čo druhá strana bučí a cíti sa vyradená
V bratislavskom Divadle P. O. Hviezdoslava (DPOH) sa pod vedením režiséra Dávida Pašku uvádza netradičná inscenácia „Kupec benátsky/Mauser”, kde sa stretávajú klasické Shakespearovo dielo a text Heinera Müllera, čo vytvára nový, parabolický obraz dramatického súdneho procesu. Paška vo svojej inscenácii ostrými tónmi reaguje na aktuálne spoločenské napätie, pričom sa odvážne zaoberá témami antisemitizmu a karikatúry.
Dávid Paška v rozhovore hovorí o svojich pocitoch z procesu tvorby, pričom zdôrazňuje, že jeho práca je kombináciou akademických skúseností s hrami oboch autorov. Napriek tomu, že sa s dielom Shakespeara stretol už v mladosti, kombinovanie týchto dvoch textov v sebe nesie výnimočnú výzvu – prekonávať rhythmickú a tematickú odlišnosť.
Paška sa zamýšľa nad vesmírom, ktorý inscenácia vytvára, a nad úlohami divadelného umenia v dobe plnej konfliktov hasiacich historické hlboké pramene. Rozprávať príbeh, kde stoja jedna strana, zastupujúca princípy a zákonnosť, a druhá, zameraná na ideály, je pre Pašku výnimočné a ponúka priestor na hlboké zamyslenie divákov na to, čo vlastne v súčasnej spoločnosti prežívajú.
V súvislosti s inscenáciou „Kupec benátsky/Mauser” sa hovorilo aj o otvorenom antisemitizme, pričom Paška upozorňuje, že hra môže obsahovať karikatúrny obraz židovskej postavy, ktorý je však navrhnutý tak, aby upozorňoval na predpojatosť a stereotypy, s ktorými sa divák musí vyrovnať. Týmto spôsobom režisér chce nasmerovať diskusiu o takýchto zložitých témach a ich reflexiu v súčasnosti.
Paška sa tiež zamýšľa nad tým, ako divadlo osvetľuje kritické spoločenské otázky, a verí, že úlohou umenia je byť zrkadlom spoločnosti, nastavovať ho s humorom a úprimnosťou, aj keď to niekedy môže viesť k nečakaným reakciám. Vo svojom diele sa nebojí ísť do hĺbky a skúmať prapodstatné konflikty, ktoré sú v súčasnosti vo svete prítomné.
Počas skúseností s inscenovaním „Kupca benátskeho” Paška a jeho tím podstúpili mimoriadne náročný proces. Štruktúra hry sa musela s precíznosťou skombinovať a prispôsobiť, aby vniesla nové perspektívy na existujúce témy. V predstavení sa tak pohybujú nielen herci, ale aj diváci v snahe zachytiť význam a kontext predstavenia s pohľadom na súčasné hodnoty.
Vďaka tomuto zaujímavému prepojeniu sa na scéne rodí dielo, ktoré je nielen relikviou historického kontextu, ale aj reflexiou súčasnosti, ktorá nielen znepokojuje, ale aj oslovuje. Publiko je vyzvané, aby sa zamyslelo nad hodnotami a súčasnými problémami, pričom si zaslúži prehĺbiť svoj pohľad na to, čo divadlo a umenie môžu povedať o našej realite.
