Otázka historickej pamäti a umelá inteligencia: Kontroverzný príspevok Matúša Šutaja Eštoka
Dňa 21. júla 2026, pri príležitosti 146. výročia narodenia Milana Rastislava Štefánika, zverejnil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok grafiku generovanú umelou inteligenciou. Týmto príspevkom však vyvolal vlnu kritiky, pretože podobizeň slovenského národného hrdinu bola na nerozoznanie od skutočnej historickej podoby.
Štefánik, ako jedna z najvýznamnejších postáv slovenskej histórie, bol predmetom ankety, v ktorej získal takmer 49-tisíc hlasov, čo ho postavilo do čela medzi slovenskými osobnosťami, ktoré formovali národný diskurz. Poslanie ministra Eštoka, ktorý od neho očakával, že príspevok pripomenie Štefánikovu dedičinu, sa stretlo s kritickým hodnotením zo strany odborníkov aj širokej verejnosti.
Kritika a obavy o deformáciu historickej pamäti
Niektorí odborníci varujú pred nevhodným prístupom, ktorý môže narušiť historické povedomie, najmä u mladých ľudí. Minister sa totiž neobmedzil na autentický obraz Štefánika, ale zvolil modernú technológiu, ktorá mohla deformovať známe črty historickej postavy. Tí, ktorí si príspevok prečítali, kritizovali rozdiely medzi grafickou reprezentáciou a historickými fotografiami Štefánika, pričom mnohí poznamenali: „Veď to nie je ani Štefánik…”
V tlačovej správe Hlasu-SD, strany, ktorej je Eštok členom, boli informácie ohľadom povahy grafiky vysvetlené s tým, že ide iba o „ilustračný vizuál”, pričom podotkli, že tento príspevok nie je na to, aby nahrádzal historicky autentické fotografie. To vyvolalo ďalšie debaty a polemiky medzi odborníkmi a historikmi.
Reakcie z marketingového prostredia
Marketingový expert Michal Novota poukázal na to, že zvolený prístup je nevkusný a neúctivý k odkazu M. R. Štefánika. Upozornil na to, že ak bola grafika vytvorená rýchlo, bez riadnej kontroly kvality, vypovedá to o zlyhaní v pracovnej kultúre strany Hlas-SD. Podľa Novotu by mala byť umelá inteligencia používaná s väčšou zodpovednosťou a presnosťou, najmä pokiaľ ide o zachovávanie historickej pravdy.
Odborníci sa zhodujú, že história by sa mala učiť na základe autentických materiálov, aby sa zabránilo deformácii historického povedomia. S ohľadom na to je nevyhnutné, aby boli moderné technológie ako umelá inteligencia jasne označené a bez obáv spojené s historickými postavami.
Využitie technológie vs. rešpekt k histórii
Na záver, diskusia okolo umelej inteligencie generujúcej obrazy historických osobností poukazuje na širší problém: akú úlohu má technológia zohrávať v uchovávaní a prezentácii historického dedičstva? V prípade Štefánika by malo byť jasné, že história nie je len o príbehoch, ale aj o presných vizuálnych reprezentáciách, ktoré sú verne spojene s našou identitou a kultúrou.
