Dlhová pasca sa otvára dokorán. Štát stráca stámilióny eur, zaplatíme to v zdravotníctve aj na školách
Investori si pýtajú od štátov za pôžičky čoraz viac. Podľa analytika J&T banky Stanislava Pánisa vidíme v prípade Spojených štátov najdlhší medvedí dlhopisový trh v modernej histórii. „Ceny amerických štátnych dlhopisov sa nedokázali vrátiť na maximá z augusta 2020 už takmer šesť rokov,“ komentuje situáciu.
Analytik ČSOB Marek Gábriš vidí za nárastom výnosov rast dlhu viacerých krajín, rast dopytu po financovaní kvôli investíciám spojeným s umelou inteligenciou a výdavkami na obranu, vyprchávajúci efekt kvantitatívneho uvoľňovania a nárast úrokových sadzieb.
Štát zatiaľ problém nemal
Expert na financie Ján Tonka pripomína, že Európska komisia očakáva rast slovenského dlhu na 66,9 percenta HDP v roku 2027. Napriek tomu štát problém s pôžičkami nemal. Priemerné prevýšenie dopytu nad ponukou dlhopisov vzrástlo z 1,8 na 2,4-násobok. Pánis dodáva, že rizikové prirážky Slovenska klesli na približne polovičnú úroveň oproti približne 120 bázickým bodom z leta 2024.
Úroky ukrajujú z rozpočtu
Pánis upozorňuje, že kým pred piatimi rokmi nedosahovali náklady na dlh ani jedno percento HDP, aktuálne nie sme ďaleko od dvojnásobku. „Čím viac budeme musieť platiť na dlh, tým menej peňazí ostane na zdravotníctvo, sociálnu starostlivosť, školstvo či vedu, ak vláda nebude chcieť znova zvyšovať dane,“ vyjadril obavy.
Časovaná bomba v Európe
Pánis opisuje Francúzsko ako časovanú bombu možnej ďalšej dlhovej krízy. Čelí pomalému rastu pri schodkoch okolo piatich percent HDP a dlhu takmer na úrovni 120 percent ekonomiky. Tonka vyzdvihuje členstvo Slovenska v eurozóne, ktorá má nástroje na upokojenie trhov.
