Bihariová: Ficovou vládou sa príbeh Slovenska nekončí, Smer otvára extrémistom dvere do vlády
Škody spôsobené rozvratom právneho štátu počas vlády Roberta Fica a ich finančné následky budú musieť znášať až budúce vlády. V rozhovore pre Aktuality.sk to vyhlásila podpredsedníčka a poslankyňa Progresívneho Slovenska Irena Biháriová v relácii Na rovinu s Petrom Hanákom.
Podľa Bihárieovej má Robert Fico kúsok pravdy, keď tvrdí, že Slovensko nie je právny štát. „Na to však nemáme odvolať generálneho prokurátora. Práve naopak. Prekážkou obnovy právneho štátu je práve vláda Roberta Fica,“ povedala.
Biháriová uviedla, že premiér si pomýlil svoju rolu. „Nie je Pišta báči v nejakom pašalíku, ani Kim Čong-un. Generálny prokurátor nie je závislý od dôvery vlády, opozície ani nikoho iného. Keď Robert Fico hovorí, že Žilinka je viac naklonený opozícii, asi si myslí, že by mal byť naklonený vláde. To je patologický pohľad na túto funkciu,“ dodala.
Podľa jej slov Robert Fico generálneho prokurátora Maroša Žilinku politicky šikanoval a tlačil na jeho odchod preto, lebo neplní jeho očakávania. Argumenty, ktoré premiér použil proti Žilinkovi, sú podľa nej fakticky nepravdivé.
Hoci podľa prieskumov preferencie Progresívneho Slovenska klesajú a niektorí voliči majú pocit, že je hnutie menej viditeľné, Biháriová tvrdí, že strana je pripravená zostaviť stabilnú vládu. „Musíme sa zamerať na esenciálny pocit nespravodlivosti, či už ide o prístup k spravodlivosti, nielen ako boj o práva cez súdy, ale aj sociálnu alebo environmentálnu spravodlivosť,“ povedala. „Ak ľudia čakajú tri mesiace na umiestnenie chorého rodiča do zariadenia sociálnych služieb, je im jedno, či je demokracia slušná.“
Biháriová sa vyjadrila aj k odvolaniu Lukáša Machalu z pozície generálneho tajomníka služobného úradu ministerstva kultúry. Uviedla, že presne nevie, aké motivácie viedli k tomuto rozhodnutiu, no poukázala na to, že jeho nástupca doteraz v oblasti kultúry nepôsobil. Podľa nej to potvrdzuje trend obsadzovania miest ľuďmi, ktorí rezortu nerozumejú.
K situácii v Žiline a kauze Ficovho švagra Svetozára Chabadu Biháriová uviedla, že akýkoľvek kolosálny konflikt záujmov nie je pre túto vládu červenou čiarou. Predseda brannobezpečnostného výboru si podľa nej predvolal generálneho prokurátora, aby ho konfrontoval s úkonmi, ktoré vykonal v neprospech obvineného Juraja Gedru, a spor sa preniesol na pôdu Národnej rady.
V súvislosti s pozastavením financií z plánu obnovy Biháriová upozornila, že Európska komisia má vlastné mechanizmy na posudzovanie konkrétnych machinácií a spustenie prísnejších mechanizmov vyžaduje dotiahnutie vlastných vyšetrovacích procedúr, ako to bolo v Maďarsku. Podľa nej môže trvať mesiace či roky, kým k tomu dôjde, a následky môžu niesť až budúce vlády.
Biháriová priznala, že Progresívne Slovensko niekedy veľmi veľa vecí prešpekulováva a kým zareaguje, situácia sa posunie ďalej. „Potrebujeme zrýchliť procesy, byť akčnejší a menej špiritizovať. Sme opozičná strana a nemusíme fabrikovať vedecké elaboráty predtým, než sa podujmeme k reakcii. Voliči nám potom hovoria, že nás bolo menej vidieť,“ povedala.
K fakturovaniu služieb Ivana Korčoka uviedla, že jeho práca nespĺňa znaky závislej práce a nepracuje priamo na centrále, preto bude svoje služby fakturovať na vlastné meno, čo je podľa nej štandard pre státisíce ľudí. Pripomenula, že Korčok veci promptne a transparentne vysvetlil a ospravedlnil sa, ak vyvolal pochybnosti.
Biháriová sa vyjadrila aj k rastu extrémistických strán. Podľa nej je kľúčovou komunikačnou chybou podceňovať toto riziko a robiť rovnakú chybu, aká sa urobila pri Marianovi Kotlebovi. Uviedla, že extrémisti nemusia získať 44 percent, pretože majú etablované politické strany ako Smer, Hlas a SNS, ktoré im otvárajú dvere do vlády a vnímajú ich ako legitímnych partnerov. „Vďaka tomu sa rétorika z neonacistických klubovní stáva súčasťou bežnej verejnej debaty,“ dodala.
Podľa Bihárieovej je potrebné si všímať špecifický kontext Slovenska. „U nás nebude akútny problém vyriešiť migráciu alebo niektoré z tých problémov, ktoré artikulovali voliči v Nemecku. Musíme sa zamerať na esenciálny pocit nespravodlivosti, či už ide o prístup k spravodlivosti, nielen ako boj o práva cez súdy, ale aj sociálnu alebo environmentálnu spravodlivosť. Musíme nanovo nastaviť inštitucionálny mechanizmus tak, aby v ľuďoch neprehlboval pocit, že sa na nich elity vykašľali,“ uzavrela.
