Bývalý prezident Kosova dostal 25 rokov za vojnové zločiny. V Haagu protestovali tisíce jeho podporovateľov
Bývalého prezidenta Kosova Hashima Thaçiho odsúdil súdny tribunál v Haagu na 25 rokov väzenia za vojnové zločiny. Spolu s ním boli odsúdení aj ďalší traja vysokopostavení velitelia Kosovskej oslobodzovacej armády (KLA). Jakup Krasniqi dostal 25 rokov väzenia, Kadri Veseli 18 rokov a Rexhep Selimi 13 rokov.
Išlo o špeciálny súd zameraný práve na zločiny spojené s konfliktom v Kosove. Thaçi a ďalší boli uznaní vinnými v súvislosti s 96 vraždami, mučením či nezákonným väznením politických oponentov a civilistov. K zločinom malo dochádzať počas kosovskej vojny za nezávislosť od Srbska v rokoch 1998 až 1999. Medzi obeťami mali byť Srbi, Rómovia, ale aj ďalší ľudia považovaní za politických odporcov Kosovskej oslobodzovacej armády.
Kosovský minister zahraničných vecí Glauk Konjufca označil rozsudok za „strašný pre Kosovo a našu vojnu za oslobodenie“. Rozhodnutie označil za smutné, nespravodlivé a nezaslúžené. Podľa predstaviteľov Thaçiho strany PDK ide o veľkú nespravodlivosť založenú na tvrdeniach a materiáloch, ktoré považujú za „vyfabrikované“ a dlhodobo živené srbskou propagandou s cieľom kriminalizovať boj Kosovskej oslobodzovacej armády.
Proces s Thaçim a ďalšími bývalými veliteľmi Kosovskej oslobodzovacej armády vyvolával v Kosove silné emócie už roky. Mnohí etnickí Albánci ich stále vnímajú predovšetkým ako ľudí, ktorí bojovali proti srbským silám a za oslobodenie Kosova. Ukázalo sa to aj v deň rozsudku. Do Haagu pricestovali tisíce ich podporovateľov, ktorí verdikt sledovali spoločne v jednom z verejných parkov. Po oznámení trestov sa časť davu pokúsila vyraziť smerom k budove súdu, pričom došlo aj ku krátkemu stretu s holandskou políciou.
Samotný súd pri vynesení rozsudku zdôraznil, že proces nebol o tom, či bol boj Kosovskej oslobodzovacej armády legitímny. Podľa sudcu sa mal zaoberať výlučne tým, či obžalovaní spáchali konkrétne zločiny uvedené v obžalobe.
Súd vznikol práve preto, aby vyšetroval bývalých členov KLA. Formálne je súčasťou kosovského súdneho systému, sídli však v Haagu a pracujú v ňom medzinárodní sudcovia a prokurátori.
Vojna, ktorá viedla k nezávislosti Kosova
Kosovská vojna prebiehala v rokoch 1998 až 1999 medzi srbskými silami a Kosovskou oslobodzovacou armádou. Konflikt sprevádzali vojnové zločiny a násilie voči civilistom na oboch stranách.
Počas vojny zahynulo približne 13-tisíc ľudí, väčšinu obetí tvorili etnickí Albánci. Vojna vyvrcholila 78-dňovou leteckou kampaňou NATO proti vtedajšej Juhoslávii, počas ktorej boli bombardované aj ciele v Belehrade. Po stiahnutí srbských síl z Kosova sa boje skončili. Kosovo neskôr v roku 2008 vyhlásilo nezávislosť od Srbska.
Prečo sa súdi práve v Haagu
Špecializované komory pre Kosovo vznikli po rokoch tlaku zo strany západných spojencov Kosova, ktorí žiadali vyšetrenie zločinov pripisovaných bývalým členom Kosovskej oslobodzovacej armády.
Hoci sú formálne súčasťou kosovského súdneho systému, sídlia v Haagu a pracujú v nich medzinárodní sudcovia a prokurátori. Dôvodom boli najmä obavy, či by bolo možné takéto prípady vyšetrovať priamo v Kosove, kde sú bývalí velitelia KLA dodnes pre veľkú časť spoločnosti národnými hrdinami.
Aj samotný proces sprevádzali kontroverzie. Sudca pri vynesení rozsudku hovoril o atmosfére zastrašovania svedkov a uviedol, že niektorí z nich počas procesu menili svoje výpovede alebo mohli mať obavy o vlastnú bezpečnosť. Thaçi navyše čelí aj ďalšiemu konaniu, ktoré sa týka údajného ovplyvňovania a zastrašovania svedkov.
