Vojna v Jemene môže zasiahnuť aj Európu. Nejde len o ropu, ale aj o jadro
Saudská Arábia čelí útokom Húsíov, Washington váha s ďalším frontom a napätie s Iránom zvyšuje aj nová jadrová dohoda s USA.
Doprava cez Hormuzský prieliv je pre vojnu s Iránom výrazne obmedzená a množstvo kľúčových tovarov musí hľadať iné cesty. Situáciu komplikuje občianska vojna v Jemene.
Svet sa spolieha na prieliv Bab al-Mandab, ktorý sa po obmedzení dopravy cez Hormuz stáva ešte kľúčovejším. Húsíovia sa však snažia časť tohto prielivu spolu s Červeným morom zablokovať.
Prieliv medzi Afrikou a Arabským polostrovom je dôležitý pre prepravu surovín a tovaru z Ázie do Európy a slúži aj na prevoz ruskej ropy. Jeho obmedzenie môže mať vážne následky pre ekonomiku aj politickú situáciu na Blízkom východe.
Boje v Jemene sa po rokoch opäť zintenzívnili
Prímerie sprostredkované OSN z roku 2022 prinieslo utlmenie bojov, to sa však skončilo. Húsíovia v septembri spustili rozsiahlu ofenzívu na západe krajiny a postupujú pozdĺž pobrežia Červeného mora. Obsadili strategický prístav Mokka aj ostrov Perim pri prielive Bab al-Mandab. Vládne sily podporované Saudskou Arábiou sa snažia ich postup zastaviť.
Konflikt sa prelial za hranice Jemenu. Húsíovia zaútočili raketami na Saudskú Arábiu a zasiahli ropné zariadenia. Saudi odpovedali desiatkami leteckých útokov na území Jemenu.
Bab el-Mandab je viac než cesta pre ropu
Bab el-Mandab je na najužšom mieste široký len približne 29 kilometrov a predstavuje južnú bránu k Suezskému prieplavu. Cez prieliv smeruje veľká časť tovaru a surovín medzi Áziou a Európou, ale aj ruská ropa na ázijské trhy. V júni cez Bab el-Mandab prešlo množstvo ropy zodpovedajúce približne siedmim percentám svetovej produkcie.
Ak by sa doprava cez prieliv výraznejšie obmedzila, lode by museli oboplávať Afriku okolo Mysu Dobrej nádeje. Takáto cesta trvá o týždne dlhšie a výrazne zvyšuje náklady na prepravu.
Irán ich podporuje, no nie sú jeho bábkou
Húsíovia sú jemenské politické a ozbrojené hnutie, ktoré vzniklo na severe krajiny v 90. rokoch. V roku 2014 obsadili hlavné mesto Saná a dnes kontrolujú veľkú časť severozápadného Jemenu.
Za rastúcou silou Húsíov stojí dlhoročná podpora Iránu. Teherán im poskytoval výcvik, vojenských poradcov aj čoraz sofistikovanejšie zbrane. Obe strany spája odpor voči Spojeným štátom a Izraelu, ale aj spoločný regionálny rival – Saudská Arábia.
Húsíovia však nie sú iba iránskou zástupnou armádou. Majú vlastné vedenie, domáce politické záujmy a v minulosti sa rozhodli konať aj napriek nesúhlasu Teheránu. Odborníci preto ich vzťah opisujú skôr ako partnerstvo založené na spoločných záujmoch.
Jadrová dohoda s USA vyvoláva otázky
Napätie s Iránom mohla zvýšiť aj dohoda Saudskej Arábie s USA o civilnej jadrovej spolupráci. Najkontroverznejšou časťou je, že dohoda nezakazuje Saudskej Arábii obohacovať urán na vlastnom území.
Obohacovanie uránu nie je ilegálne a môže slúžiť na výrobu paliva pre jadrové elektrárne. Zároveň však ide o technológiu, ktorá môže pri ďalšom rozvoji priblížiť štát k schopnosti vyrobiť materiál využiteľný v jadrovej zbrani.
Krátko po uzavretí dohody začali média iránskeho režimu hovoriť o dvojitom metri Spojených štátov. Teherán je dlhodobo pod tlakom USA a Izraelu práve pre svoj jadrový program, zatiaľ čo jeho hlavný regionálny rival dostáva priestor na rozvoj vlastného civilného jadrového programu.
