Protestný hlas v ruských voľbách: taktika, bojkot alebo neplatný lístok
Krátko pred voľbami do Štátnej dumy sa v Rusku viedol spor medzi odporcami Kremľa o to, ako vyjadriť nesúhlas s vládnou politikou. Po vyradení federálnej kandidátky strany Jabloko nezostala na straníckej kandidátke politická strana, ktorá by otvorene vystupovala proti vojne na Ukrajine. Opozičné sily sa nezhodli, akú formu odporu zvoliť – časť odporúčala hlasovať za ktorúkoľvek stranu okrem Jednotného Ruska, iná chcela lístok zneplatniť a ďalšia vyzývala na bojkot.
Chytré hlasovanie a kritika systémovej opozície
Julija Navaľná, vdova po opozičnom lídrovi Alexejovi Navaľnom, spolu s Fondom boja proti korupcii pôvodne podporovali Jabloko. Po vyradení kandidátky 10. augusta však spolu s tímom opozičníka Maxima Kaca odporučili v jednomandátových obvodoch postupovať podľa stratégie Chytrého hlasovania. Pri straníckych kandidátkach vyzvali hlasovať za ktorúkoľvek stranu okrem Jednotného Ruska. „To neznamená, že ich podporujete. Je to jednoducho protestný spôsob hlasovania. Spôsob, ako odobrať hlasy Jednotnému Rusku,“ cituje Navaľnú web Meduza.
Stratégia vychádza z logiky sústredenia hlasov opozičných voličov na kandidáta s najväčšou šancou poraziť kandidáta Jednotného Ruska. Kritici však upozorňujú, že tak volič podporí takzvanú systémovú opozíciu – strany, ktoré pôsobia v rámci existujúceho systému a nespochybňujú samotný systém moci. Jabloko naopak odporúčalo v obvodoch podporiť svojich kandidátov, a ak už žiadny nezostal, nevoliť žiadneho kandidáta iných strán. Maxim Kac podľa Novej gazety Europe nepovažuje za správne určovať jednu univerzálnu voľbu pre všetkých.
Bojkot, neplatné lístky a volebný systém
Časť ruskej opozície presadzuje úplný bojkot volieb. Forum slobodného Ruska tvrdí, že účasť by pomáhala vytvárať zdanie politickej súťaže a legitimizovať systém. Iní namietajú, že neúčasť môže byť pre úrady výhodná – každý odporca Jednotného Ruska, ktorý zostane doma, znižuje počet hlasov odovzdaných proti vládnej strane. Politológ Dmitrij Oreškin preto bojkot označuje za chybnú stratégiu.
Pri hlasovaní za inú stranu na federálnej kandidátke rozhoduje volebný systém. Do rozdeľovania 225 mandátov z pomerného systému vstupujú iba strany, ktoré prekročia päťpercentnú hranicu. V jednomandátových obvodoch získava mandát kandidát s najvyšším počtom hlasov, preto sa odporúčanie hlasovať za najsilnejšieho súpera snaží sústrediť protestné hlasy na jedného kandidáta. Neplatné hlasovacie lístky sa do rozdelenia mandátov nezapočítavajú, ale ich počet sa eviduje oddelene. Podľa údajov Meduzy bolo pri voľbách do Štátnej dumy neplatných 1,57 percenta hlasov v roku 2011, 1,87 percenta v roku 2016 a 2,08 percenta v roku 2021.
Čo ukázali voľby v roku 2021
Pri voľbách do Štátnej dumy v roku 2021 analyzovala Meduza spolu s nezávislými pozorovateľmi záznamy z 3 505 volebných miestností. Na skúmaných miestach oficiálne údaje uvádzali približne 3,2 milióna hlasujúcich, zatiaľ čo videozáznamy zachytili o niečo viac ako dva milióny voličov. Ak by sa tento rozdiel premietol na celé Rusko, počet dodatočne započítaných hlasov by podľa prepočtu autorov mohol presiahnuť 17 miliónov. Ide však o odhad založený na vybranej vzorke.
V Moskve viacerí kandidáti podporovaní Chytrým hlasovaním viedli po spočítaní hlasov odovzdaných osobne, po pripočítaní elektronických hlasov však o svoj náskok prišli. Protestný hlas tak v ruskom systéme naráža na ďalšie obmedzenie: nestačí, že volič svoj nesúhlas vyjadrí, aby mal jeho hlas praktický alebo štatistický význam, musí sa jeho voľba prejaviť aj v oficiálnom výsledku.
