Trápia vás bolesti chrbta či kolien? Na vine môžu byť zanedbané chodidlá
Väčšinu života sú chodidlá zatvorené v topánkach a pozornosť im venujeme až vtedy, keď začnú bolieť. Odborníci upozorňujú, že nesprávne postavenie chodidiel môže ovplyvňovať celý organizmus.
Hoci práve na chodidlách kráčame životom, všeobecne sa vnímajú skôr ako pasívny prvok pohybu. V posilňovni sa trénujú svaly takmer každej časti tela, na chodidlá sa však zvyčajne zabúda.
„Chodidlu proste chýba viditeľnosť,“ hovorí Ulrich Betz, vedúci Inštitútu fyzikálnej terapie, prevencie a rehabilitácie na Lekárskej univerzite v Mainzi. „Od detstva ho zatvárame do topánok a prakticky mu nevenujeme pozornosť. Práve preto mu pacienti ani lekári často nevenujú náležitú pozornosť.“
Chodidlo sa už nepovažuje za tuhú páku alebo pasívnu pružinu, ale za dynamický systém, ktorý sa musí neustále prispôsobovať novým podmienkam. Mimořadne dôležitú úlohu hrá pri chôdzi a behu, kde prenáša silu z tela na podklad a tvorí základ zložitého pohybového reťazca.
Ako si skontrolovať postavenie chodidiel
Na začiatok sa oplatí skontrolovať, či u nás už nedochádza k nesprávnemu postaveniu chodidiel. „Na to slúži jednoduchý, trojdielny test, ktorý si môžete vykonať sami postojačky,“ vysvetľuje Betz.
Pri prvom kroku sa pozrite na päty zozadu a skontrolujte, či sú postavené zvisle. Ak sa nakláňajú dovnútra, môže to ukazovať na plochovbočenú nohu.
V druhom kroku posúďte vnútornú stranu chodidla a zistite, či je prítomná výrazná pozdĺžna klenba. „Mala by byť približne taká vysoká, ako je šírka palca na ruke,“ vysvetľuje Betz.
V treťom kroku skontrolujte, či sú prsty na nohách uložené rovno, v predĺžení priehlavku, a či neodstávajú do strán. Dodatočnými známkami nesprávností sú otlaky a zrohovatená koža.
Príčiny a riešenia
Ak výsledok testu naznačuje vadu, najmä v kombinácii s výraznými bolesťami v chodidle alebo predkolení, oplatí sa navštíviť ortopéda špecializujúceho sa na chodidlá a zvážiť ortopedické vložky alebo špeciálnu obuv.
Zároveň sa vždy oplatí chodidlá cvičiť. „Máme 26 kostí chodidla spojených kĺbmi, ktoré uvádzajú do pohybu svaly. Tieto svaly sa dajú trénovať,“ vysvetľuje Betz.
Klasické cvičenie spočíva v roztáčaní prednej časti chodidla voči päte. „Kľúčové je, aby predná časť chodidla zostávala neustále na zemi,“ zdôrazňuje Betz.
Pri všetkom je kľúčová trpezlivosť. Podľa Gregora Stumpfa, špecialistu na športové vedy, je zvyčajne potrebných najmenej šesť týždňov na to, aby sa spozoroval merateľný a trvalý efekt.
Barefoot topánky nie sú pre každého
Čoraz častejšie sa objavujú tzv. barefoot topánky, ktoré majú poskytovať len minimálnu ochranu a čo najlepšie napodobňovať chôdzu naboso. Austrálsky tím vedcov počas deviatich mesiacov testoval na sedemdesiatich deťoch vo veku 9-12 rokov bežnú obuv a barefoot topánky. Tie druhé výrazne posilnili svaly chodidiel a zlepšili rovnováhu pri chôdzi.
Betz však varuje: „Barefoot topánky sú vhodné len pre ľudí so správne vytvarovanými chodidlami. Kto má už priečne plochonožie alebo vysoké chodidlo, pociťuje v týchto oblastiach osobitnú záťaž. Bez korekcie v podobe stabilnej topánky alebo ortopedickej vložky nebudú tieto nárazy stlmené.“
Stumpf dodáva, že tieto topánky nie sú zázračný liek. Mnohí ľudia roky kompenzovali nesprávne postavenie chodidiel špecifickým spôsobom chôdze a držania tela. „Tieto návyky nezmiznú len preto, že si obujeme barefoot topánky,“ zdôrazňuje. Naopak, môže sa stať, že sa tieto zvyky budú biť s požiadavkami novej obuvi, čo môže viesť k bolesti.
