Koalícia sľubuje lepší rozpočet, opozícia pochybuje
Na ministerstve financií vrcholia prípravy rozpočtu na budúci rok. Analytici počas uplynulého týždňa finalizovali odhady vývoja ekonomiky, daňových a odvodových príjmov. Koaliční politici tvrdia, že sú blízko dohode, no kontúry zákona roka zostávajú nejasné.
„Na 95 percent sú všetky zásadné veci dohodnuté,“ uviedol poslanec za SNS Roman Michelko. Sám však nebol súčasťou rokovaní.
Podpredseda Národnej rady Tibor Gašpar zo Smeru povedal, že ak koaliční lídri oznámili blížiacu sa dohodu, zrejme sa už dohodli. „Už to bude len o tom, aby sa to dalo na papier. A v akej podobe, či príde vyrovnaný a tu v parlamente ho budeme meniť nejakými pozmeňujúcimi návrhmi na nevyrovnaný rozpočet, to neviem,“ uviedol.
Vláda má podľa zákona o rozpočtových pravidlách povinnosť predložiť rozpočet do Národnej rady do 15. októbra. V rovnakom termíne ho posiela aj na posúdenie Európskej komisii.
Deficit pod piatimi percentami?
Gašpar vyhlásil, že snahou vlády je odovzdať verejné financie v lepšom stave, ako ich zdedila. Konkrétnu úroveň deficitu však nešpecifikoval. „Deficit chceme mať pod kontrolou. Chceme ho mať lepší, než sme ho preberali v roku 2023,“ povedal.
Ak by vláda naplnila tieto slová, znamenalo by to deficit pod piatimi percentami hrubého domáceho produktu. V roku 2023 schodok verejných financií dosiahol 5,0 percenta HDP. Tento rok by podľa odhadov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a priebežných údajov ministerstva financií mal dosiahnuť 4,4 percenta.
Opoziční poslanci z parlamentného rozpočtového výboru pochybujú, že sa toto číslo podarí dodržať. „Ja som dokonca presvedčený, že deficit bude ešte vyšší ako päť percent,“ povedal Marián Viskupič zo SaS. „Vieme, ako to funguje vo volebné roky. Možno ten deficit v rozpočte nechajú na úrovni 4,9 percenta, ale ten reálny bude určite cez päť percent,“ dodal.
Podobne to vidí aj Štefan Kišš z PS. „Už máme nejakú skúsenosť z predchádzajúcich 12 rokov s troma Ficovými vládami a vieme, že to, čo si nakreslia, sa obvykle nedodrží. Dovolím si verejne povedať, že ten deficit bude horší, ako si naplánujú, to som si istý. A dokonca na konci vládnutia bude horší ako v čase, keď preberali zodpovednosť, keď preberajú túto vládu rok 2023,“ hovorí Kišš.
Minister financií Ladislav Kamenický v minulosti viackrát poukazoval na rozpočtový scenár vlády Ľudovíta Ódora, podľa ktorého mohol byť deficit na prelome volebných období bez konsolidačných opatrení až 6,5 percenta.
Gašpar naznačil, že koaličné strany chcú vo volebnom roku priniesť ďalšie sociálne benefity. „Tie predstavy treba ešte zosúladiť s ministerstvom financií a možnosťami rozpočtu,“ povedal. Dodal, že Kamenický bol koncom minulého týždňa spokojný s priebehom rokovaní s koaličnými partnermi.
Vyrovnaný rozpočet a dlh
Otvorená zostáva aj otázka, či vláda splní požiadavku ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a na rokovaní bude oficiálne schvaľovať vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet. V takom prípade by sa o zmene rozhodovalo pozmeňujúcimi návrhmi v parlamente. Gašpar sa prikláňa k názoru, že koalícia sa nebude hrať na vyrovnaný rozpočet a následne ho meniť.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje na opakované znižovanie ambícií pri konsolidácii verejných financií. Na začiatku volebného obdobia si vláda do programového vyhlásenia napísala, že zastaví zadlžovanie do konca volebného obdobia, čo by si vyžadovalo znížiť deficit hlboko pod tri percentá HDP. Svoje ciele postupne upravila.
„Pôvodný cieľ bol postupne uvoľňovaný, najprv na hodnotu 3,5 percenta HDP a neskôr na jar tohto roku na 4,2 percenta HDP,“ pripomína RRZ.
„Deficit na úrovni, respektíve tesne pod úrovňou piatich percent HDP v roku 2027 by bol vyšší približne o 2,1 miliardy eur, než vláda deklarovala minulý rok na jeseň v rozpočte 2026 až 2028, a o 2,8 miliardy eur vyšší, ako plánovala na začiatku volebného obdobia,“ dodáva rada.
Verejný dlh podľa polročnej správy ministerstva financií v tomto roku dosiahne takmer 64 percent HDP. RRZ predpokladá, že bude rásť aj v nasledujúcom období, pričom hranicu 70 percent by mohol prekročiť už v roku 2028.
Podľa RRZ je preto dôležité, aby vláda rokovala o vyrovnanom rozpočte. „Práve ústavným zákonom nariadená povinnosť vlády predložiť návrh vyrovnaného rozpočtu slúži na to, aby poukázala na veľkosť tohto problému. Hoci parlament nemusí schváliť vyrovnaný rozpočet, mal by aj na základe ústavného záväzku o potrebe smerovať k udržateľným verejným financiám preukázať jasnú snahu medziročne zlepšovať ich dnes neudržateľný stav,“ dodáva rada.
