Šimečka a Naď sa blížia k dohode. Nenápadné rokovania onedlho môžu priniesť výsledok
Spájanie opozície už nie je len teória. Progresívne Slovensko a Demokrati rokujú bez zásadných konfliktov a rysuje sa koalícia, ktorá má ambíciu stať sa hlavným rivalom Roberta Fica.
Po letnej politickej prestávke sa vracia aj téma opozičného spájania. Za zatvorenými dverami sa naozaj tvorí opozičná koalícia, ktorá by mohla spoločne kandidovať v budúcoročných parlamentných voľbách.
Konkrétne prebiehajú veľmi intenzívne rokovania medzi Progresívnym Slovenskom (PS) a stranou Demokrati. Aj keď Michal Šimečka a Jaroslav Naď tému spájania komunikujú opatrne, podarilo sa získať informácie od vysokopostavených predstaviteľov oboch strán.
PS aj Demokrati sú prekvapení z toho, ako hladko ich rokovania prebiehajú. Rozprávajú sa už aj o spoločných programových prioritách či o menách na kandidátnej listine.
Dostali košom od všetkých
Progresívne Slovensko sa od nového roka netajilo snahou vytvoriť takzvanú „archu“, na ktorú by vzalo iné opozičné strany s cieľom poraziť Roberta Fica. Od plánu spojiť sa pred voľbami v roku 2027 neupustilo.
Pred letom však odmietli spoluprácu s PS jeho najbližší spojenci – Sloboda a Solidarita a Kresťanskodemokratické hnutie. Obe strany tvrdia, že do volieb pôjdu samostatne. Negatívnu odpoveď dostalo PS aj od Maďarskej aliancie, ktorej republiková rada v júni rozhodla o vlastnej kandidátnej listine, no s PS rokujú o možnej povolebnej spolupráci.
Podobne to vyzeralo aj u Demokratov, ktorí sa rozhodli, že sa s nikým spájať nebudú. V rozhodnutí si však nechali dvierka pootvorené na vytvorenie volebnej koalície s PS.
V rozhovore to potvrdil predseda Demokratov Jaroslav Naď. „Sme pripravení vytvoriť predvolebnú koalíciu, keďže naším legitímnym cieľom je mať v Národnej rade vlastný poslanecký klub Demokratov s viac než ôsmimi poslancami. To vylučuje variant, aby naši kandidáti kandidovali na listine inej strany. S Progresívnym Slovenskom rokujeme veľmi intenzívne, pragmaticky a zodpovedne,“ uviedol s tým, že s PS už diskutujú o konkrétnych programových prienikoch.
Kde by mohli nabúrať
Obe strany potvrdili, že rokovania idú dobre a zatiaľ nenašli prekážku, ktorá by bránila spoločnému kandidovaniu. Ani jeden z lídrov sa do rokovaní nemusel zapojiť – Jaroslav Naď ani Michal Šimečka sa debát nezúčastňujú a fungujú len ako „odvolací orgán“, ktorý by rozhodol pri nezhodách.
Obe strany zdôrazňujú slovo „zatiaľ“. Aj keď hovoria o hladkých rokovaniach, sú opatrní v tom, či sa spojenie podarí. Dôležitým termínom je koniec tohto roka.
Jednou z tém je programový prienik. Zhoda panuje v otázkach právneho štátu či zahraničnej politiky. Čakajú ich debaty o ekonomike a takzvaných „kultúrno-etických témach“.
Demokrati sú stredopravá konzervatívna strana, ktorú reprezentuje aj Eduard Heger. Progresívne Slovensko vznikalo ako stredoľavá strana, no príchodmi Ivana Korčoka či Ľudovíta Odóra sa posunulo do stredu. Demokrati sa obávajú napríklad toho, ako PS zareaguje na ich plán zaviesť rovnú daň na úrovni 17 percent.
Demokrati majú pri kandidátke svoje predstavy
Strany už riešia aj mená na kandidátke. Jaroslav Naď vylúčil špekulácie, že sa rokovania zasekli na požiadavke Demokratov na každé druhé miesto na kandidátke. „Sú to výmysly,“ komentoval Naď.
Cieľom Demokratov je, aby sa mohli po voľbách s PS rozdeliť a vytvoriť si v parlamente vlastný klub. Na to musia mať v Národnej rade aspoň osem zástupcov. Prebieha aj výmena informácií o hospodárení strán.
Veria si aj na viac ako 25 percent?
Demokrati a PS si od spojenia sľubujú, že získajú minimálne takú podporu, akú by dal súčet ich aktuálnych preferencií. Progresívne Slovensko má dnes podporu približne 20 percent, Demokrati približne 5. Ich „výtlak“ by mohol byť aspoň na úrovni 25 percent.
Dúfajú, že spoločný postup by mohol spustiť takzvaný „efekt snehovej gule“ – že sa z ich koalície stane hlavná voľba pre ľudí, ktorí nechcú vládu Roberta Fica. Podobne sa to podarilo strane Spolu v Českej republike v roku 2021.
Denník N v októbri minulého roka meral, ako by ľudia vnímali spojenie opozičných strán. Dvojkoalíciu PS a Demokratov by volilo necelých 23 percent ľudí. Meranie takýchto teoretických koalícií je však náročné a nemusí byť presné.
Demokrati a PS nečakajú s rokovaniami na iné opozičné strany. „Nebudeme čakať na veľký ‚big bang‘, že oznámime vznik jednej veľkej koalície. Rokovania budú postupné,“ uviedol jeden z nemenovaných zdrojov. Nevylúčil, že by sa v budúcnosti mohli zapojiť aj SaS, maďarská Aliancia či KDH.
