Ak koalícia nezvládne rozpočet, Fico môže prenechať moc Pellegriniho úradníckej vláde, tvrdí politológ Spáč
Vláda premiéra Roberta Fica funguje s najtesnejšou parlamentnou väčšinou 76 poslancov po tom, čo exminister Tomáš Taraba a poslanec Peter Slyško opustili koaličné kluby a stali sa nezaradenými. Podľa politológa Samuela Spáča z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave tým získali silnú vyjednávaciu pozíciu.
„Dobrý zákon pre nich nemusí byť ten s najlepším dopadom, ale aj taký, pri ktorom sa im podarí vyrokovať výhodnú pozíciu. Nepredvídateľnosť je pre Tomáša Tarabu strategickou výhodou, ktorou drží celú koalíciu v šachu,“ tvrdí Spáč.
Taraba po odvolaní z ministerského kresla vyhlásil, že nechce parlament blokovať, a spolu so Slyškom oznámili, že podporia len „dobré návrhy“. Nevylúčil ani to, že sa k nim pridajú ďalší poslanci.
Strategická nepredvídateľnosť
Spáč upozorňuje, že nepredvídateľnosť využíval v slovenskej politike už Igor Matovič. „Nepredvídateľný aktér, ktorý má pomerne veľkú moc, si môže klásť radikálne podmienky, a keďže ostatní nevedia, ako sa zachová, môžu mať tendenciu mu ustupovať, len aby veci dopadli dobre a zákony prešli,“ vysvetľuje politológ.
Podľa Spáča je prekvapujúce, že Taraba sa rozhodol hrať samostatnú hru, keďže ho dlhšie vnímal ako politicky zdatného aktéra. „Vybral si krátkodobejšie ciele a postavil sa do pozície niekoho, kto ohrozuje stabilitu koalície, čo mu nezíska politické body u Roberta Fica a jeho budúcnosť v SNS je úplne zahataná,“ dodáva.
Riziko pri schvaľovaní rozpočtu
Najväčšou výzvou pre vládu bude podľa politológa schvaľovanie štátneho rozpočtu. „Akékoľvek vypadnutie poslanca zo zdravotných či dopravných dôvodov bude ohrozovať stabilitu vládnej väčšiny. Mimoriadne zaujímavé budú rokovania o rozpočte, čo je najvážnejší a najťažšie presaditeľný zákon,“ hovorí Spáč.
V predvolebnom roku si každá strana chce podľa neho vydobyť čo najviac ústupkov pre kampaň. „Presadiť nedeficitný rozpočet s tesnou väčšinou v takejto atmosfére je mimoriadne náročné a viem si predstaviť, že sa dohoda nenájde,“ uvádza.
Ak by nastalo rozpočtové provizórium, okamžite by sa to dotklo ľudí. „Pre koaličné strany by mohlo byť politicky výhodnejšie nechať vládu padnúť alebo umožniť dovládnuť inak zloženej či úradníckej vláde, než znášať náklady v rozpočtovom provizóriu,“ tvrdí Spáč.
Nevylučuje, že by v takom prípade mohla vládu nahradiť úradnícka vláda vymenovaná prezidentom Petrom Pellegrinim.
Ticho Roberta Fica a kalkul s predčasnými voľbami
Politológ vníma ticho Roberta Fica a strany Smer po vyhláseniach o predčasných voľbách ako krátkodobú stratégiu. „Dištancovať sa od rozbrojov, nevyjadrovať sa a nechať to vyhniť je preňho politicky prijateľnejšie ako aktívne komentovanie,“ myslí si.
Ficove slová o predčasných voľbách podľa Spáča neboli myslené vážne. „Myslím si, že to bol signál Tarabovi a Dankovi, že ak sa nedohodnú, on je pripravený – hoci pre nich dvoch by boli predčasné voľby zničujúce. Fico v tomto úplne blafoval,“ uvádza.
Hlavným cieľom politiky Smeru je podľa neho byť pri moci, mať kontrolu nad štátnymi inštitúciami, zabezpečiť nepotrestanie blízkych ľudí a presadiť zákon o kajúcnikoch. „Preto urobia všetko pre to, aby boli pri moci čo najdlhšie,“ dodáva.
Spor o ministerstvo životného prostredia
V súvislosti s obsadením ministerstva životného prostredia po Tarabovi Spáč upozorňuje, že nominácia Filipa Kufu by si vyžiadala príliš veľký politický kapitál. „Sú voči nemu výhrady a škodí mu aj to, že ho sám Taraba označil za závadovú osobu. Pre SNS by bolo rozumné hľadať kompromis a dosadiť niekoho nekontroverzného, kto deeskaluje napätie na rezorte,“ hovorí.
Andrej Danko sa podľa Spáča po troch rokoch konečne postavil sám za seba. „Do koalície prišiel so zlými kartami, keďže poslanecký klub nemal pod kontrolou. Keď si Fico v konflikte vybral Tarabu, vyhodnotil jeho hrozby ako kredibilnejšie než Dankove,“ vysvetľuje.
Danko sa v prieskumoch pohybuje pod piatimi percentami a hrozí mu pád pod tri percentá, čo by znamenalo stratu štátneho príspevku. „Snaží sa presvedčiť voličov, že on je ten proruský a nie je zodpovedný za nepopulárne ekonomické opatrenia,“ uzatvára Spáč.
Možnosti ďalšieho vývoja
Predčasné voľby považuje politológ za poslednú alternatívu, ktorú si nepraje žiadna zo strán koalície. „Pravdepodobnejšie je menšinové vládnutie s občasnou podporou, prípadne možnosť, že vláde bude vyslovená nedôvera a nahradí ju iná koalícia alebo úradnícka vláda,“ uvádza.
Predčasné voľby by podľa neho mohli nastať najmä vtedy, ak by sa nenašla dohoda na štátnom rozpočte a hrozilo by rozpočtové provizórium.
