Ficova vláda narazila na neriešiteľný problém a je jej to jedno
Štvrtý rozpočet štvrtej Ficovej vlády je vraj rozpočtom dobrých správ. Dobrou správou pre Roberta Fica a Ladislava Kamenického je najmä to, že sa ho podarilo schváliť. Ešte pred pár dňami Andrej Danko tvrdil, že predseda vlády nevie zostrojiť štátny rozpočet, a pochyboval, že minister financií po investíciách niektorých ministrov rozpočet vôbec zostaví. Medzitým sa koaličná kríza skončila a v piatok Danko po rokovaní koaličnej rady ohlásil dohodu na rozpočte po boku ministra financií.
Armagedon sa nekoná. Naozaj?
Fico sa v pondelok chváli, že neprichádzajú žiadne nové dane, žiadne vyššie dane, žiadne nové odvody ani vyššie odvody. Po troch rokoch konsolidácie však vláda schválila rozpočet s druhým najvyšším schodkom v tomto volebnom období a čistý dlh od roku 2023 vzrastie o 30 miliárd eur. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť pripomenula, že bude rásť dvojnásobným tempom voči krízovému obdobiu v rokoch 2020 – 2023 a že jeho nárast je porovnateľný len s obdobím globálnej finančnej krízy. Deficit v roku 2027 sa tak vracia na úroveň zo začiatku volebného obdobia na jeseň 2023.
Ani Ústavný súd nepomôže
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť môže upozorňovať, že návrh rozpočtu nie je v súlade s článkom 55a Ústavy, ktorý chráni dlhodobú udržateľnosť hospodárenia, no neexistuje nič, čo by vládu a parlament donútilo ho dodržiavať. Rozpočtová rada je len monitorovací a hodnotiaci orgán a vláda ju nemusí počúvať. Ústavný súd vo svojom minuloročnom náleze skonštatoval, že z ústavy ani z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti nemožno vyvodiť rozhodovaciu či spolurozhodovaciu právomoc Rady pre rozpočtovú zodpovednosť v procese prípravy a schvaľovania zákona o štátnom rozpočte.
Zlý rozpočet sa napraviť nedá
Ústavný súd pripomína, že negatívne následky jedného štátneho rozpočtu sa dajú v budúcnosti opraviť konsolidáciou. Súd zaujímajú paragrafy, nie čísla. Ani porušenie výdavkových limitov nie je také závažné, aby kvôli nemu bolo treba škrtnúť celý rozpočet, keďže limit verejných výdavkov je upravený len v obyčajnom zákone. Povýšenie konkrétnej výšky limitu na ústavný nástroj či princíp nie je v právomoci ústavného súdu, ale ústavodarcu.
Nie je to trest, iba otrava
Sankcie podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti nikoho nevystrašia, žiadnu vládu nepotrestajú, ani ju k ničomu nedonútia. Na povinnosť predložiť opatrenia na zníženie dlhu vláda dlhodobo kašle. Zmrazenie platov ministrov obišla zvýšením paušálnych náhrad a tiež to nemalo následky. Povinnosť požiadať parlament o vyslovenie dôvery vláda mesiace odkladala a hoci napokon poslúchla príkaz Ústavného súdu, Robert Fico sa o tejto povinnosti vyjadroval opovržlivo.
Desivá predstava
Ústavný právnik Radoslav Procházka povedal, že nie je dobré, ak máme pravidlo, o ktorom dopredu vieme, že ho nebudeme ochotní ani schopní plniť. Aj ústavný právnik Marián Giba hovorí, že ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti patrí medzi kvalitnejšie ústavné zákony a slabé sankcie a ich ešte horšia vymožiteľnosť sú skôr výdobytkom demokracie. V parlamentnej demokracii sa celkom dobre nedá poslancom prikázať, aby povinne zdvihli ruky za vyrovnaný rozpočet. Slovensko tak pri rozpočte nezlyháva ako ekonomika, ale najmä ako demokracia.
