Francúzsko zachvátili masové protesty
Desaťtisíce demonštrantov vyšli v utorok do ulíc po celom Francúzsku. K protestujúcim stredoškolákom, ktorí už niekoľko dní požadujú lepšie podmienky na vzdelávanie, sa pridali odborári a učitelia.
Pôvodne študentské protesty za lepšie podmienky na školách prerástli do celoštátnych demonštrácií.
Študenti od konca septembra blokujú vchody do stoviek stredných škôl. Žiaci poukazujú na viaceré problémy vrátane nedostatku finančných zdrojov a učiteľov, na preplnenosť tried a náročnosť rozvrhov.
Ministerstvo vnútra odhadlo, že v utorok ráno sa na demonštráciách v krajine mimo Paríža zúčastnilo 86 000 ľudí. Ďalšie tisíce ľudí pochodovali popoludní aj v hlavnom meste.
Hoci mnohé protesty prebiehali pokojne, niektorí demonštranti zakladali požiare, ničili autobusové zastávky alebo sa dostali do konfliktov s poriadkovou políciou. Polícia reagovala obuškami, slzotvorným plynom a projektilmi. Protesty sprevádza aj násilie.
Odborové zväzy, organizácie na ochranu ľudských práv aj samotní študenti obvinili úrady z použitia neprimeranej sily. V pondelok odtrhol policajný omračovací granát ruku jednému tínedžerovi.
Podľa vlády utrpelo od začiatku demonštrácií zranenia 215 študentov a 715 policajtov, pričom vypálených alebo vyplienených bolo 24 škôl. Polícia zároveň zadržala vyše 5 000 ľudí, z ktorých 87 percent tvoria maloletí.
V predchádzajúcich dňoch obvinili úrady stúpencov krajne ľavicových anarchistických skupín z infiltrácie do legitímnych študentských protestov s cieľom vyvolať v uliciach nepokoje a chaos.
Organizácia Amnesty International v pondelok večer uviedla, že francúzske orgány by mali „ukončiť neprimeranú policajnú represiu“.
Francúzsky premiér Sébastien Lecornu v utorok vyhlásil, že v spoločnosti nie je miesto „pre toleranciu násilia“. „Vypálením strednej školy sa stav stredoškolských budov nezlepší. Lynčovanie učiteľa nepomôže vyriešiť nedostatok učiteľov,“ povedal v parlamente a dodal, že tvrdenie, že vláda nariadila „policajnú represiu“ proti demonštrantom, je „klamstvo“.
Nepokoje vypukli len niekoľko mesiacov pred budúcoročnými voľbami, v ktorých sa bude voliť nástupca prezidenta Emmanuela Macrona, pričom líderka krajnej pravice Marine Le Penová si v prieskumoch verejnej mienky drží vysokú pozíciu.
