Záhadná smrť laborantky v Irkutsku vyvolala paniku. Úrady popierajú epidémiu moru
V ruskom meste Irkutsk zažili obyvatelia tehlového obytného domu na Voronežskej ulici scénu pripomínajúcu napínavý thriller. Druhého októbra večer pri ich dome zastavili tri vozidlá, z ktorých vystúpili ľudia v oranžových overaloch a plynových maskách. Začali dezinfikovať vchody do budovy. Ostrý zápach prenikal do bytov.
Muži v ochranných oblekoch obyvateľom povedali, že ich poslal Rospotrebnadzor, ruský federálny úrad vykonávajúci hygienický dozor. Dôvodom bolo údajné úmrtie mladého dievčaťa na nebezpečný vírus. Žiadne ďalšie informácie nemali.
Išlo o 28-ročnú Dariju Šipilovovú, pracovníčku Irkutského protimorového výskumného ústavu Sibíri a Ďalekého východu. Zomrela v noci z 1. na 2. októbra. Príznaky ochorenia sa najskôr podobali bežnému nachladnutiu, hoci nemala teplotu. Jej stav sa však postupne zhoršoval. Naposledy bola v práci 25. septembra, o štyri dni neskôr ju hospitalizovali v nemocnici v susednom meste Šelechov a o dva dni nato zomrela.
Okamžite po jej smrti nemocnicu zatvorili do karantény. Do Irkutska pricestovala hlavná štátna hygienička Anna Popovová a zúčastnila sa mimoriadneho zasadnutia miestnej hygienickej a protiepidemickej komisie, kde schválili operatívny akčný plán. Ľudia, ktorí boli v kontakte so zosnulou, skončili v karanténe. Podľa niektorých zdrojov išlo približne o dvesto osôb umiestnených v najmenej dvoch regionálnych nemocniciach. Približne 60 pracovníkov výskumného inštitútu izolovali priamo v inštitúte, kde ich držali tri dni.
Ruské úrady tvrdia, že neexistuje žiadne riziko epidémie a mladá laborantka zomrela na zápal pľúc nešpecifikovanej etiológie. Rospotrebnadzor informoval, že k 7. októbru viac ako 90 percent kontaktov absolvovalo lekárske pozorovanie, neboli zistené žiadne zdravotné problémy súvisiace s infekčnými chorobami a výsledky takmer 5 000 laboratórnych testov neodhalili žiadne nebezpečné patogény. Guvernér Irkutskej oblasti Igor Kobzev uviedol, že situácia je úplne pod kontrolou a mesto pokračuje žiť svoj život.
Chýry o tom, že príčinou smrti mladej ženy sa mohol stať pľúcny mor, však vyvolali paniku. Obyvatelia Irkutska a Šelechova sa snažia v miestnych lekárňach zohnať antibiotiká. V sobotu došlo v niektorých lekárňach k bitkám. Na uliciach sa po rokoch od pandémie covidu opäť objavili ľudia v rúškach. K rozruchu prispelo to, že niektorí oficiálni predstavitelia slovo mor raz používali a potom sa od neho dištancovali, pričom úrady si dávajú načas nazvať presnú príčinu smrti.
Regionálny novinár Pavel Stepanov tvrdil, že Šipilovová údajne rozbila skúmavku s pľúcnym morom a zatajila to. Táto verzia nebola potvrdená. Kolegovia zosnulej laborantky ju považovali za zodpovednú a čestnú. Jeden z nich uviedol, že sa nesmierne bála, aby niekoho nenakazila, čo sa prejavovalo aj tým, ako často si umývala ruky.
Biochemička Evgenija Choroševová vysvetlila, že pokiaľ by sa laborantka nakazila patogénom v práci a vedela by o tom, ako odborná pracovníčka by okamžite rozpoznala príznaky. Ak by išlo o laboratórny incident, nakazili by sa aj ďalší ľudia, aj keby o tom nevedela. Ak sa niečo stalo, musela to povedať spolupracovníkom, aby sa nenakazili. Fámy, že sa bála incidente povedať zo strachu pred prepustením, označila za nezmysel.
Verzia o rozbitej skúmavke sa nezdá ani epidemiológovi Andrejovi Aleksandrinovi. Ruské úrady oficiálne nepotvrdili laboratórnu nehodu. Aj keby bola možná, teória rozbitej skúmavky sa javí ako nepravdepodobná. V posledných rokoch sa v moderných laboratóriách len zriedka stretol so sklenenými nádobami. V súčasnosti sa používajú plastové skúmavky, ktoré sú veľmi pevne uzavreté a prakticky sa nedajú rozbiť. Podľa Alexandrina však nemožno úplne vylúčiť ani ľudské zlyhanie. Rospotrebnadzor poprel, že by vo výskumnom inštitúte došlo k havárii.
Chýry o možnom prípade nákazy pľúcnym morom zaujali aj zahraničie. Americký prezident Donald Trump oznámil, že chce o situácii v Irkutskej oblasti telefonicky hovoriť s Vladimirom Putinom. Ruské úrady informovali Svetovú zdravotnícku organizáciu, že v Irkutsku nezaznamenali žiadne prípady nákazy. Generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus však o deň neskôr uviedol, že organizácia požiadala o ďalšie informácie na objasnenie príčiny ťažkého zápalu pľúc a patogénu, ktorý viedol k opatreniam verejného zdravia.
V Rusku naposledy evidovali prípady výskytu moru u človeka v rokoch 2014, 2015 a 2016. Nákaza sa vtedy objavila po 35 rokoch. Išlo o tri prípady v Altajskej republike na hranici s Mongolskom. Patogén sa vtedy do organizmu nakazených ľudí dostal cez odreniny a rezné rany na koži počas porážky ulovenej zveri. Išlo o formu moru, ktorá postihuje lymfatické uzliny a zriedkavo sa prenáša z človeka na človeka. Ani jeden z nakazených nezomrel.
