Politológ Štefančík: V slovenskej politike vidím rovnaké stratégie ako u nacistov
„Nevoľte tých, ktorí vám sľubujú, že všetko vyriešia za vás, zvyčajne chcú len vašu poslušnosť, mlčanie a pasivitu. Politik nie je vlastník štátu, dostal len na obmedzený čas právo spravovať časť spoločných vecí.“ Týmto varovaním Václava Havla z júna 1992 pred voľbami pripomína politológ Radoslav Štefančík nadčasovú aktuálnosť jeho odkazu.
V rozhovore hovorí o pasivite spoločnosti, ohýbaní pravidiel, význame tretieho sektora aj o tom, prečo je občianska angažovanosť jedinou poistkou proti autoritárstvu.
Odkaz Václava Havla a pasivita občanov
Radoslav Štefančík spomína, že záujem o politiku a verejnú sféru u neho prepukol ešte pred rokom 1989, keď ako malý chlapec sledoval televízne správy, ktoré podľa jeho slov dokopy nič nepovedali. Neskôr po skončení Hotelovej akadémie v Brezne sa prihlásil na vysokú školu a po úspešných prijímačkách začal študovať.
Podľa Štefančíka mnohí ľudia dnes robia to isté, čo on pred rokom 1989 – ležia na gauči a nezúčastňujú sa na spravovaní vecí verejných. Iná skupina ľudí zase sedí za počítačom či s telefónom v ruke a šíri nenávisť a zlobu bez overených informácií.
Politici podľa neho veľmi dobre vedia, že získať dnes voličov je jednoduché nie šírením správ o dobre spravovanom štáte, ale práve vyvolávaním negatívnych emócií. Tie sú základným predpokladom na to, aby sa posolstvo šírilo na sociálnych sieťach.
Strach z nepriateľa ako nástroj moci
Štefančík pripomína historické skúsenosti z Nemecka 30. rokov, kde sa ľudia nechali zlákať propagandou a uverili človeku, ktorý hovoril o nepriateľoch národa. Podobnú rétoriku podľa neho používajú aj niektorí súčasní politici.
„Ak sa pozriete na slovník a komunikačné stratégie nacistov a niektorých dnešných slovenských politikov, nájdete tam absolútnu zhodu: vyvolať strach pred nepriateľom. A ak neexistuje, tak si ho vyrobiť a na základe toho získavať moc,“ uviedol politológ.
Varovanie Václava Havla podľa neho myslelo aj na to, že sa to jedného dňa môže zopakovať. Poukazuje pritom na pokus vtedajšej vládnej moci v 90. rokoch zvrátiť smerovanie krajiny a na slová Vladimíra Mečiara o obrátení sa na Východ.
Tretí sektor ako srdce demokracie
Ak neprijmeme myšlienku, že res publica je náš spoločný záujem, a ak v krajine nebude živý a aktívny občan, skončí sa to zle, tvrdí Štefančík. Pripomína, že občania nemusia byť súčasťou spravovania štátu len tým, že idú raz za štyri roky voliť.
Môžu sa angažovať cez tretí sektor – v sociálnych, charitatívnych, ekologických, kultúrnych či komunitných témach. Súčasná vládna koalícia však podľa neho za svojich hlavných nepriateľov označila práve mimovládne organizácie.
„Mimovládne organizácie sú srdcom demokracie. Ak ľuďom vezmete možnosť spájať sa a riešiť problémy zdola, je to priamy zásah do srdca demokracie,“ dodal.
Ohýbanie pravidiel a rozpočtové provizórium
Vládna koalícia má v parlamentnej praxi najtesnejšiu väčšinu 76 hlasov a čaká ju kľúčové hlasovanie o štátnom rozpočte. Narýchlo predložila návrh na zmenu pravidiel rozpočtového provizória.
Podľa Štefančíka ide o učebnicový príklad toho, ako si moc poisťuje neistotu na úkor pravidiel hry. Premiér opakovane tvrdí, že sa nenechá vydierať. Ak však sám predseda vlády hovorí o vydieraní vnútri koalície, svedčí to o kvalite vzťahov.
Opozícia varuje, že zvoľnením pravidiel pri rozpočtovom provizóriu si vláda vytvára priestor na nekontrolované míňanie pred voľbami. Štefančík upozorňuje, že volebný rok 2027 bude bez konsolidácie a stav verejných financií bude rovnako katastrofálny ako na začiatku.
Najdôležitejším prorastovým opatrením pre ekonomiku by podľa neho bolo vrátiť do štátu právnu istotu a vymožiteľnosť práva. Zahraničný investor sa rozhoduje na základe právnej a politickej stability.
Politika postavená na emóciách
Na Slovensku podľa Štefančíka politikom prechádzajú konflikty záujmov, kauzy či ignorovanie majetkových priznaní s ľahkosťou preto, že sme silne polarizovaná krajina. Časť voličov už nedokáže vyhodnotiť správanie politikov racionálne.
V krajinách s vysokou politickou kultúrou politik odstúpi aj za plagiát v diplomovej práci. U nás sa politika robí na emóciách, nie na faktoch. Ľudia nečítajú predvolebné programy, vytvárajú si k politikom nekritické sympatie a potom im odpustia akúkoľvek kauzu.
Nárast populizmu nie je len slovenským špecifikom, vidíme ho vo Francúzsku, Nemecku či Rakúsku. Alternatíva tu podľa neho vždy je – minimálne v podobe prozápadných síl, ktoré vidia Slovensko v rodine demokratických krajín.
