Tatranské označníky chátrajú, pribudnúť majú nové vlajkové stožiare
VYSOKÉ TATRY – Označníky vstupov do Tatranského národného parku (TANAP), ktoré pri hlavných cestách do hôr vyrástli pred približne 50 rokmi, sú dnes v rôznom stave. Zatiaľ čo niektoré stále stoja v pôvodnej kráse, ďalšie chátrajú alebo už zmizli. Namiesto ich obnovy sa v súčasnosti hovorí o osádzaní nových stožiarov so štátnymi vlajkami.
Terénny prieskum príjazdových ciest do národného parku ukázal, že pri vstupoch vznikli dva základné typy umeleckých diel. Išlo o kované siluety kamzíka na podstavcoch z tatranského kameňa a o masívne betónové sochy z geometrických tvarov.
Jeden z kovaných kamzíkov pravdepodobne ukradli zberači kovov, ďalší leží pohodený v tráve. Tri označníky sa naopak nachádzajú v dobrom stave a stoja pri cestných vstupoch do Vysokých Tatier.
Prehľad označníkov podľa lokalít
Dolný Smokovec (cesta II/534 od Popradu): kovaná plastika kamzíka na masívnom kamennom podstavci so znakom TANAP-u stojí oproti známemu penziónu a patrí medzi najlepšie zachované ikonické symboly.
Tatranská Lomnica (cesta II/540 od Veľkej Lomnice): masívny betónový totem s trojjazyčným nápisom v slovenčine, ruštine a angličtine a so stredovým plastickým prvkom sa nachádza pri areáli bývalého kempu Eurocamp FICC.
Podbanské (cesta II/537 od Pribyliny): vstup do hôr z Liptova zdobí brutalistický betónový monument s plastickým nápisom TATRANSKÝ NÁRODNÝ PARK a stredovým negatívnym výrezom siluety tatranských štítov.
Lysá Poľana (cesta III/3078 pri hranici s Poľskom): unikátne kované logo kamzíka, ktoré vítalo návštevníkov prichádzajúcich z poľskej strany, dnes leží zabudnuté v tráve v blízkosti betónového stĺpa s logom Východoslovenského múzea v Košiciach. Cez cestu sa nachádza vynovený vstup s drevenou bránou do Bielovodskej doliny.
Tatranská Kotlina (cesta I/66 od Spišskej Belej): kovový kamzík bol pred vyše 15 rokmi neznámymi páchateľmi odpílený a pravdepodobne skončil v zberných surovinách. Na mieste zostal len opustený kamenný podstavec.
Nové stožiare, alebo obnova pôvodných diel?
V poslednom období rezonuje zámer ministerstva životného prostredia osádzať v národných parkoch nové stožiare so štátnymi vlajkami. Pri pohľade na situáciu vo Vysokých Tatrách vyvoláva otázku, prečo budovať nové stĺpy v chránenej prírode, keď pri vstupoch do národného parku stoja autorské umelecké diela, na ktoré sa časom zabudlo.
Pôvodné označníky v sebe nesú lokálny patriotizmus, identitu aj úctu k prírode – či už označením TANAP, trojjazyčným nápisom Tatranský národný park pre zahraničných hostí, alebo ikonickým motívom kamzíka tatranského.
Ako alternatíva k budovaniu nových stožiarov sa ponúka opätovné vztýčenie zreštaurovaného kovaného kamzíka v Lysej Poľane, vytvorenie repliky kamzíka a jeho osadenie na opravený podstavec pri Tatranskej Javorine či očistenie a zakonzervovanie betónových sôch na Podbanskom a v Tatranskej Lomnici. Obnova pripomienok TANAP-u by si vyžiadala zlomok rozpočtu plánovaných novostavieb.
Redakcia sa Správy TANAP-u pýtala na súčasný stav označníkov, ich autorov a ďalšie detaily, ale odpovedí sa nedočkala. V priebehu posledných dní došlo k manažérskym zmenám nielen vo vedení envirorezortu, ale aj Tatranského národného parku. Jeho dočasne poverený riaditeľ Michal Babnič na poste šéfa skončil, na vymenovanie nového riaditeľa sa zatiaľ čaká.
Pôvod tatranských symbolov
Exteriérové diela z kovu a betónu vznikali v 70. a 80. rokoch 20. storočia. V tom období zažívali Vysoké Tatry rozmach cestovného ruchu spojený napríklad s majstrovstvami sveta v lyžovaní v roku 1970. Vznikla preto potreba vizuálne zjednotiť a dôstojne označiť hranice najstaršieho slovenského národného parku.
Tatranci vtedy oslovili výtvarníkov a architektov modernistickej generácie. Namiesto obyčajných plechových značiek navrhli koncept umelecky stvárnených označníkov – vstupných brán do národného parku. Tvorcovia použili tatranské riečne kamenivo, liaty betón a kováčsky spracovanú oceľ.
Ústredným motívom kovaných plastík sa stal štylizovaný kamzík tatranský – endemický druh žijúci v Tatrách, ktorý sa stal oficiálnym znakom a maskotom národného parku. Architekti ho stvárnili v modernistickom duchu, pričom kamenný podstavec evokoval pevnosť tatranských štítov. Betónové verzie pracovali s brutalistickou estetikou a hrou svetla a tieňa v podobe geometrických výrezov s výhľadom do krajiny.
Označníky sú dnes autentickým svedectvom doby a hodnotným úžitkovým umením v otvorenej krajine.
