Vymenili podnájom v Bratislave za exotický ostrov: Nemocnice sú ako päťhviezdičkové hotely
Silvia s manželom Lukášom a synom Sebastiánom žijú takmer dva roky na thajskom ostrove Koh Samui. Z bratislavského podnájmu sa presťahovali tisíce kilometrov ďaleko po dvoch krátkych návštevách Thajska.
„Keď sme začali ochutnávať miestnu kuchyňu a spoznávať domácich, pochopili sme, prečo Thajsko ľudia milujú. Človek tu okamžite chytí bezstarostný životný štýl a má viac času na rodinu, po čom sme veľmi túžili,“ hovorí Silvia.
Ich syn Sebastián začal chodiť do prvej triedy v medzinárodnej škole, kde sa učí aj po thajsky a čínsky. „S manželom mu s thajskými úlohami nepomôžeme. Minule sám do zošita napísal po thajsky číslice do štyridsať,“ usmieva sa Silvia.
Rozhodnutie odísť
Odísť do cudziny nebolo Silviiným snom. „Nechcem tvrdiť, že politika bola hlavným dôvodom nášho odchodu, pravdou však je, že sa nestotožňujeme so súčasným politickým smerovaním Slovenska,“ hovorí.
V Bratislave pochopili, že im pomalý thajský život chýba. Čoraz častejšie sa rozprávali o tom, že ak by mali odísť, malo by to byť teraz, kým je syn malý. O päť mesiacov stáli na viedenskom letisku a po dvoch týždňoch sa rozhodli odsťahovať natrvalo.
Silvia odišla z práce, kľúče z prenajatého bytu odovzdali majiteľovi a časť vecí uskladnili u rodičov v pivnici. „Z tých vecí už postupne ubúda, pretože viem, že ich potrebovať nebudem,“ opisuje.
Skúsenosť so zdravotníctvom
Syn si rozbil hlavu tak, že mal dieru v čele. „Išli sme okamžite do nemocnice. Prekvapilo ma, že vyzerala ako päťhviezdičkový hotel. Thajskí lekári nezačnú robiť väčšie úkony, kým nemajú od poisťovne potvrdené krytie,“ opisuje Silvia.
Neskôr lekárka u syna podozrievala šarlach alebo Kawasakiho chorobu. Keďže na ostrove nebol detský kardiológ, rodina sa rozhodla pre letecký presun do Bangkoku, kde strávili desať dní.
„Keď syn ochorel, povedala som si, že budeme radšej v nemocnici v Thajsku, ako keby som to mala riešiť v našom zdravotníctve,“ priznáva.
Nový život
Silvia dnes má thajský vodičák na auto a manžel aj na motorku. „Pokora k miestnym zvykom, rešpektovanie zákonov, viery a kultúry je kľúčom k tomu, prečo sa tu cítia bezpečne a vítane,“ hovorí.
Aj keď žijú pri mori, na pláž sa dostanú len cez víkend. „Deti končia v škole o tretej. Prinieslo nám to úžasné spomalenie a uvedomenie si, že chceme život skutočne žiť,“ dodáva.
