Trumpovi hrozí najväčší volebný debakel republikánov. Teraz zase šokoval: Irán nech zaútočí na Los Angeles
Vojna amerického prezidenta Donalda Trumpa v Iráne pokračuje a voliči si to všímajú aj na vysokých cenách benzínu, na ktoré sú v Spojených štátoch tradične veľmi citliví. O tom, že Trumpova popularita prudko klesá, svedčí aj situácia pred blížiacimi sa novembrovými voľbami do Kongresu, ktoré sa môžu skončiť debaklom pre republikánov.
Demokrati totiž môžu zvíťaziť aj v tradične republikánskych štátoch, ako sú Texas či dokonca Kansas. V Kansase pritom demokrati nevyhrali voľby do amerického Senátu od roku 1932. Novembrové voľby by to však mohli zmeniť.
Rastúce ceny pohonných hmôt chce Trump riešiť dovozom ruskej nafty po dohode s ruským prezidentom Vladimírom Putinom, čím šokoval EÚ aj Ukrajinu.
Americký prezident na predvolebnom mítingu vyhlásil, že ak by mal Irán zaútočiť na Spojené štáty, nech zasiahne San Diego a Los Angeles. Trump pritom hovoril o hrozbe, ktorú by Irán predstavoval, keby získal jadrovú zbraň. Neskôr tvrdil, že jeho slová boli nesprávne interpretované.
Podľa analytika Asociácie pre medzinárodné otázky a odborníka na USA Mateja Jungwirtha sú tieto slová aj na Trumpa priveľa. Podľa Jungwirtha si Trump týmito výrokmi ventiluje rastúcu frustráciu zo svojej nepopularity.
Výroky zazneli na republikánskom predvolebnom mítingu v Nebraske. Trump tam hovoril o hrozbe iránskeho útoku na Spojené štáty a vyslovil slová, ktoré vyvolali pobúrenie: „Nech zničia Los Angeles. Nech zničia San Diego.“ Dav jeho priaznivcov na tieto slová reagoval búrlivým potleskom.
Kalifornia je baštou demokratov a domovom kalifornského guvernéra Gavina Newsoma. Ten patrí medzi potenciálnych demokratických kandidátov na prezidenta vo voľbách v roku 2028. Newsom označil Trumpove výroky za „pomätené a nebezpečné“.
Na Trumpove slová reagovala aj starostka Los Angeles Karen Bassová, podľa ktorej sú prezidentove vyjadrenia nebezpečné a môžu ohroziť bezpečnosť mesta. „Úlohou prezidenta je chrániť krajinu, nie ju aktívne ohrozovať a povzbudzovať útoky na životy Američanov,“ vyhlásila starostka.
Trump na mítingu v Nebraske zároveň tvrdil, že vojna v Iráne sa už čoskoro skončí. Len minulý štvrtok vyhlásil, že Spojené štáty do novembrových volieb do Kongresu nepodniknú ďalšie vojenské útoky proti Iránu. Voľby sa uskutočnia 3. novembra a republikáni v nich budú obhajovať svoju väčšinu v oboch komorách Kongresu.
Americký prezident zároveň tvrdí, že Washington s Teheránom vedie „produktívne rokovania“ o ukončení vojny, ktorá sa začala ešte vo februári. Napriek jeho optimistickým vyjadreniam však k dohode zatiaľ nedošlo.
O sprostredkovanie rokovaní sa usilujú viaceré krajiny vrátane Pakistanu a Kataru. Irán ešte počas septembrového Valného zhromaždenia OSN v New Yorku vyjadril ochotu obnoviť rokovania so Spojenými štátmi a otvoriť Hormuzský prieliv, cez ktorý pred vojnou prechádzala približne pätina svetovej spotreby ropy.
Teherán však otvorenie prielivu podmieňuje viacerými požiadavkami vrátane ukončenia americkej námornej blokády iránskych prístavov. Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí v New Yorku predstavil návrh, podľa ktorého by Irán mohol prieliv otvoriť do siedmich dní od prijatia jeho podmienok Washingtonom.
Rokovania narážajú najmä na spor o iránsky jadrový program. Trump požaduje, aby sa Irán zaviazal, že nezíska jadrové zbrane, pričom Washington zároveň presadzuje ukončenie obohacovania uránu a odovzdanie jeho zásob. Teherán tieto požiadavky odmieta a trvá na svojom práve využívať jadrovú energiu na mierové účely.
Podľa posledných prieskumov nesúhlasí s jeho postupom voči Iránu približne 60 percent Američanov vrátane štvrtiny republikánskych voličov. Podľa analytika Jungwirtha sa americké útoky v Iráne menia na čoraz väčšie fiasko.
Práve obmedzenie dopravy cez Hormuzský prieliv sa podpísalo aj na raste cien ropy a pohonných hmôt. Trump, ktorý pred voľbami sľuboval zníženie cien potravín a pohonných hmôt, sa tak podľa analytika stal vinníkom presného opaku.
