Bezpečnostná rada SR rokovala o starých správach, Rusko v nich nefiguruje ako hrozba
Bezpečnostná rada SR zasadala viac ako šesť týždňov po zmarenom podpaľačskom útoku na výrobcu dronov v Haniske pri Prešove. Hlavným dôvodom rokovania však neboli hybridné hrozby, ale prerokovanie pravidelných bezpečnostných materiálov vrátane správ za roky 2024 a 2025. Spomína sa v nich najmä extrémizmus, o Rusku tam však nie je ani zmienka.
Zatiaľ čo susedné štáty v reakcii na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu zvolávali mimoriadne bezpečnostné rokovania, Slovensko tak až do dnešného dňa neurobilo. Česko uskutočnilo zasadnutie Bezpečnostnej rady štátu už v lete. Poľsko pred pár dňami zvolalo mimoriadne stretnutie bezpečnostných zložiek pre podozrenie z prípravy atentátu na poľského premiéra Donalda Tuska a ministra obrany Władysława Kosiniaka-Kamysza.
Zaujímavosťou je, že kým Správa o bezpečnosti Slovenskej republiky za rok 2023 priamo označovala Rusko za bezpečnostnú hrozbu, v novších správach za roky 2024 a 2025 už Rusko ako hrozba nefiguruje.
„Slovenská vláda neberie hybridnú vojnu ako realitu, v ktorej sa Európa nachádza, ale skôr ako nepodstatnú tému, ktorú odsúva na koniec vládnych priorít,“ hovorí bezpečnostný analytik Domician Zahorjan z NEST Institute.
Podľa Zahorjana nie je problém v tom, že by Slovensko nedokázalo na bezpečnostné hrozby reagovať. Problém vidí skôr v politickej vôli vlády. Pripomína, že Bezpečnostná rada SR po zmarenom útoku na výrobcu dronov v Haniske mimoriadne nezasadala a stretla sa až viac ako šesť týždňov po incidente. „Pritom vieme, že slovenská bezpečnostná rada vie reagovať rýchlo. V marci 2024 sa mimoriadne zišla tri dni po teroristickom útoku pri Moskve. Nie je to teda otázka kapacít, ale politickej vôle,“ uviedol.
Kritizuje aj oneskorené prerokúvanie bezpečnostných správ. Správa za rok 2024 sa na rokovanie dostáva až takmer dva roky po skončení obdobia, ktoré hodnotí. Podľa analytika bola v pripomienkovom konaní už v júni 2025, a preto jej oneskorenie nepovažuje za technický problém. „Správa o bezpečnosti má byť nástroj, podľa ktorého sa štát pripravuje na hrozby. Keď sa však prerokuje takmer dva roky po skončení hodnoteného obdobia, je to už len historický dokument,“ upozorňuje.
Za ešte vážnejší problém považuje obsah samotných správ. Podľa Zahorjana neobsahujú návrhy nových opatrení a Rusko v nich nie je označené za bezpečnostnú hrozbu. Poukazuje tiež na to, že jediné opatrenie, ktoré správa za rok 2024 vyhodnocuje, pochádza ešte zo správy za rok 2019 a malo byť splnené do konca roka 2020. „Kým susedné štáty zverejňujú hodnotenia hrozieb na aktuálny alebo nasledujúci rok a jasne pomenúvajú hrozby, my si čítame správu dva roky starú,“ konštatuje.
Podľa neho tak Slovensko vysiela znepokojujúci signál nielen svojim spojencom v NATO a EÚ, ale aj ruským spravodajským službám. Zatiaľ čo ostatné krajiny pracujú na posilňovaní svojej odolnosti voči hybridným hrozbám, slovenská vláda ich podľa Zahorjana bagatelizuje. „Pre spojencov to môže byť signál, že na Slovensko sa v krízovej situácii nedá spoľahnúť, a pre ruské služby, že tu môžu pôsobiť bez väčších politických následkov,“ varuje.
Riešením by podľa analytika malo byť obnovenie kapacít štátu na boj proti hybridným hrozbám, ktoré vláda v minulosti zrušila, a zabezpečenie reálneho fungovania výboru pre hybridné hrozby. Bezpečnostné správy by mali vznikať včas, jasne pomenúvať zdroje hrozieb a obsahovať konkrétne opatrenia.
Zahorjan zároveň upozorňuje, že samotné bezpečnostné zložky už ukázali, že dokážu pripravovaný útok prekaziť. Za slabé miesto však považuje politické vedenie štátu, ktoré podľa neho odmieta otvorene pomenovať hrozby a vyvodiť z nich dôsledky. „Slovensku nechýbajú nástroje, chýba mu politická vôľa ich použiť,“ tvrdí.
Podľa neho musí vláda začať aktívnejšie spolupracovať s partnermi v EÚ a NATO a prestať zľahčovať hrozby zo strany Ruska. „Kým bude politická vôľa chýbať, ani najlepšie opatrenia na papieri Slovensko neochránia,“ uzatvára Zahorjan.
Na možné prepojenie hybridných útokov s Ruskom poukazujú aj nedávne zistenia nemeckých novinárov. Nemecká polícia začiatkom septembra zadržala dvoch občanov Bulharska po podpaľačskom útoku v blízkosti sídla zbrojárskej spoločnosti Rohde & Schwarz v Mníchove. Podľa nemeckého denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung mali byť zadržaní Bulhari súčasťou skupiny napojenej na ruskú vojenskú rozviedku GRU, ktorá mala operovať práve zo Slovenska.
Nemeckí vyšetrovatelia spájajú túto skupinu aj s pripravovaným útokom na závod na výrobu dronov spoločnosti Skyeton v Haniske pri Prešove, ktorý slovenská polícia zmarila. Vyšetrovanie prípadu naďalej pokračuje.
