DNA v službách kriminalistov
Analýza DNA patrí k najúčinnejším nástrojom kriminalistiky. Páchatelia závažných trestných činov ani po desaťročiach nemôžu mať istotu, že nebudú odhalení. Rovnako však pomáha zbaviť viny neprávom podozrievané či odsúdené osoby. Podľa odhadov expertov zvýšila objasnenosť závažných trestných činov až o 30 %.
Projekt ľudského genómu
Od druhej polovice 80. rokov minulého storočia pribúdali poznatky o štruktúre genetickej výbavy človeka a rozvíjali sa metódy výskumu DNA. Vyústením bol Projekt ľudského genómu spustený v roku 1990, ktorý USA dotovali 3 miliardami dolárov. Zapojených bolo viac ako 20 pracovísk z celého sveta. Veľká väčšina ľudskej DNA, 92 %, bola prečítaná do roku 2003, zvyšné oblasti až v roku 2022.
Polymorfizmy
Gény, ktorých je približne 20 000, tvoria asi len 2 % z celkového počtu 3,2 miliardy stavebných jednotiek. Zvyšok tvoria aj opakujúce sa sekvencie. Pre kriminalistiku sú zaujímavé dva typy opakovaní – VNTR a STR. Ich výhodou je, že počet opakovaní je v populácii veľmi variabilný. VNTR polymorfizmy objavil anglický genetik Alec Jeffreys v roku 1984 a ako prvé sa využili v kriminalistike. STR polymorfizmy boli objavené začiatkom 90. rokov.
Rozvoj metód analýzy
Prvou metódou analýzy VNTR bola membránová hybridizácia, ktorej výsledkom bol rebrík pruhov pripomínajúci čiarový kód. Jeffreys ho nazval DNA odtlačok. Metóda však vyžadovala okolo 5 mikrogramov nedegradovanej DNA, čo sa v kriminalistických prípadoch často nedá získať. Výrazné vylepšenie priniesol objav PCR reakcie Karym Mullisom v roku 1983. Pomocou PCR stačí 5 až 50 nanogramov DNA, ktorá môže byť aj čiastočne degradovaná. V súčasnosti sa v kriminalistike prakticky výlučne využívajú STR polymorfizmy, pri ktorých postačí 0,5 až 2,0 nanogramu DNA, teda len 100 až 200 buniek.
Databázy DNA profilov
Možnosť opísať DNA profil číslicami viedla k založeniu elektronických databáz. Keďže veľkú časť závažných trestných činov páchajú recidivisti, uloženie ich DNA profilov v databáze zvyšuje objasnenosť. Do databázy sa ukladajú aj profily biologických stôp z neuzavretých prípadov, čo umožňuje usvedčenie páchateľov aj desaťročia po čine. Prvá databáza CODIS vznikla v USA a spravuje ju FBI. Na Slovensku bolo zriadenie DNA databázy schválené parlamentom 17. mája 2002 a plnenie profilmi sa začalo v roku 2004. Spočiatku systém obsahoval 13 STR polymorfizmov, od roku 2017 sa odporúča testovať 20.
Prvý prípad vo svete
Prvá DNA analýza v kriminalistike sa uskutočnila v rokoch 1986 až 1987 v Anglicku v prípade vraždy a sexuálneho zneužitia dvoch dievčat. Analýzu urobil Alec Jeffreys. Zistil, že spermie zaistené po obetiach majú rovnaký DNA profil. Muž, ktorý sa k vražde priznal, bol na základe odlišného profilu vylúčený. Následne bolo analyzovaných okolo 4500 mužov z oblasti, no vraha neodhalili. V roku 1987 sa jeden muž v miestnej krčme preriekol, že namiesto seba poslal na odber krvi niekoho iného. Jeho DNA profil sa zhodoval s profilom zo spermií.
Prvé prípady v ČSFR
Prvú DNA analýzu v kriminalistike v ČSFR uskutočnilo pracovisko Slovenskej akadémie vied a Prírodovedeckej fakulty UK v roku 1990, už s využitím PCR. V apríli 1990 boli v dedinke Klučov zavraždené a sexuálne zneužité tri ženy, matka a jej dve dcéry. DNA profily deviatich podozrivých sa nezhodovali s profilom zo spermií. Páchateľ bol usvedčený až po 13 rokoch, v roku 2003, keď sa jeho profil po zadržaní zhodoval s profilom uloženým v českej databáze. V tom istom roku 1990 usvedčili aj prvého vraha v Čechách, ktorý zavraždil a sexuálne zneužil študentku na toalete internátu v Brne. Kľúčovým dôkazom boli krvné škvrny na kachličkách, ktorých profil sa zhodoval s profilom podozrivého recidivistu s poranenou rukou.
Prvý prípad na Slovensku
Na Slovensku bol prvým prípadom, kde DNA analýza poskytla rozhodujúci dôkaz, prípad sériového vraha Ondreja Riga, ktorý zavraždil deväť ľudí, osem žien a jedného chlapca. Na prípade sa pracovalo v rokoch 1990 až 1992. Najprv bol stanovený DNA profil páchateľa zo spermií jednej zo zavraždených žien. Profily deviatich podozrivých sa nezhodovali. Riga prvý raz predviedli v septembri 1991, jeho DNA profil sa zhodoval s profilom zo spermií, pre nedostatok ďalších dôkazov bol však prepustený. Po ďalšej vražde v marci 1991 sa krvné škvrny na jeho nohaviciach zhodovali s DNA profilom zavraženej. Zhodu potvrdili aj kriminalisti v Nemecku a Holandsku, kde Rigo spáchal prvé vraždy.
Výhody DNA analýzy
Rovnaká DNA sa nachádza v každej bunke okrem červených krviniek, preto je na analýzu možné použiť ľubovoľné bunky a tkanivá. DNA je pomerne odolná voči degradácii, a tak je možné analyzovať aj tkanivá nájdené po mnohých rokoch. Variabilita STR polymorfizmov je taká vysoká, že po vyšetrení sady CODIS je náhodná zhoda profilov dvoch jedincov prakticky nulová, okrem jednovaječných dvojčiat. Analýza umožňuje vylúčenie neprávom obvinených a vyznačuje sa vysokou mierou presnosti a spoľahlivosti.
