Fiasko s názvom konsolidácia: Šetriť by bolo kde, no vláda to vzdala
Namiesto šetrenia čaká Slovensko rast deficitu aj hrubého dlhu a presúvanie miliárd do sociálnych balíčkov na úkor investícií. Poprední ekonómovia tvrdia, že vláda rezignovala na ozdravovanie financií a následky pocítia všetci.
Schválený rozpočet počíta s rastom deficitu na 4,94 percenta HDP zo súčasných 4,37 percenta a hrubý dlh smeruje k hranici 70 percent HDP. Ekonómovia odpovedali na otázky, či ide o predvolebný kalkul, kde má štát nájsť ďalšie miliardy a čo sa stane, ak finančné trhy stratia trpezlivosť.
Martin Šuster, člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť
Rozpočet podľa odhadu RRZ zhoršuje ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti o 0,6 percentuálneho bodu HDP, teda 880 miliónov eur, keďže navyšuje výdavky na dôchodky, zdravotníctvo a mzdy. Medziročne rastie deficit o 0,4 percenta HDP, vyše miliardy eur, napriek rýchlejšiemu rastu ekonomiky a lepšej daňovej prognóze. Oproti pôvodnému cieľu pre rok 2027 na úrovni troch percent HDP je deficit vyšší takmer o tri miliardy eur. Rozpočet plánuje šetriť na investíciách oproti dlhodobému priemeru o 624 miliónov eur. Vláda už druhý rok neplní ústavnú povinnosť predložiť opatrenia na zníženie dlhu.
Podľa Šustera vláda rezignovala na konsolidáciu. Deficit roku 2027 sa vracia na úroveň zo začiatku volebného obdobia, ale pri vyššom dlhu a vyšších výdavkoch. Pre roky 2028 a 2029 chýbajú opatrenia na splnenie cieľov vlády, potreba dodatočnej konsolidácie predstavuje až 2,1 percenta HDP, teda 3,4 miliardy eur. Peniaze treba hľadať znižovaním výdavkov vrátane sociálnej oblasti a miezd, nie znižovaním investícií či ďalším zvyšovaním daní. V roku 2029 dosiahnu výdavky verejnej správy 77 miliárd eur a prevýšia príjmy o 10 miliárd. Najväčšiu časť tvoria sociálne transfery 25,6 miliardy eur, mzdy vo verejnej správe 19,5 miliardy, bežné tovary a služby 8,3 miliardy, investície 6,7 miliardy a nákup zdravotníckych služieb 6,7 miliardy.
Mária Valachyová, hlavná ekonómka Slovenskej sporiteľne
Rozpočet s deficitom na úrovni 5 percent HDP sa očakával. Vláda napriek zvyšovaniu daní zvyšovala aj výdavky, takže k reálnej konsolidácii nedošlo. Ide o predvolebný rozpočet s vysokým deficitom, na ktorý nie je dôvod, keďže neexistuje veľká kríza. Konsolidáciu treba spraviť na výdavkovej strane, okresať výdavky na bežnú spotrebu a plošnú pomoc pretaviť do adresnejšej pomoci pre rodiny a jednotlivcov ohrozených chudobou. V novej daňovej prognóze analytici odhadli vyššie daňové príjmy, ktoré by vykryli výpadok príjmov zo zrušenia dane z finančných transakcií.
Radovan Ďurana, analytik INESS
Deficit treba vnímať ako 5-percentný. Je to zlá vizitka. Slovensko malo historicky najvyššiu zamestnanosť a rastúce daňové príjmy, no vládna politika brzdila ekonomiku zvyšovaním daní a zhatila investície. Štát si požičia každé ôsme euro. Zastaviť rast dlhu nedokáže obyčajné zníženie deficitu, potrebné sú škrty o 3,5 miliardy eur, pričom 13. dôchodok je necelá miliarda.
Z účtovníctva vyplýva, že investície klesnú. Vo verejnej správe chýba priorizácia investícií na základe hodnoty za peniaze. Konsolidácia sa spočiatku negatívne prejaví na ekonomickom raste. Balík 3,5 miliardy eur si vyžiada transformáciu sociálnych transferov, prepúšťanie vo verejnej správe či rušenie úloh štátu, ktoré nikomu neprinášajú hodnotu. Zosekanie 13. dôchodku na pôvodné úrovne vianočných príspevkov by výpadok dane z finančných transakcií uhradilo, no ekonomika potrebuje ďaleko viac daňových úprav.
