Nestrašme treťou svetovou, tvrdia progresívci. Uhrík varuje pred vojnou, Smer mlčí
Slovenskí europoslanci naprieč politickým spektrom odpovedali na otázky o rastúcich bezpečnostných incidentoch v členských krajinách Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Pýtali sme sa ich, či si myslia, že Rusko voči nám začína viesť vojnu. Jediní, kto neodpovedal, boli europoslanci za Smer.
V Poľsku nedávno vyvolali poplach opakované narušenia vzdušného priestoru ruskými raketami a dronmi operujúcimi v bezprostrednej blízkosti východného krídla NATO, ktoré nútili spojencov k okamžitej mobilizácii stíhacieho letectva. Bulharsko opakovane čelí nálezom trosiek bezpilotných lietadiel s výbušným nákladom na čiernomorskom pobreží. Tieto udalosti západné bezpečnostné zložky nevnímajú ako náhodné technické zlyhania, ale ako systematické testovanie odolnosti spojencov.
Europoslanci za Progresívne Slovensko odmietajú vyvolávanie paniky z tretej svetovej vojny. Upozorňujú však, že Rusko vedie proti Európe hybridnú vojnu už viac ako desať rokov a špionáž, drony, kybernetické útoky či sabotáže sú jej pokračovaním. Pripomínajú augustový zmarený podpaľačský útok na závod ukrajinského výrobcu dronov pri Prešove. Podľa nich ide o koordinovanú kampaň Ruska s cieľom oslabiť jednotu spojencov a ich ochotu podporovať Ukrajinu. Slovensko by podľa nich malo hrozbu nahlas pomenovať, zrýchliť povoľovanie obranných projektov, posilniť kybernetickú bezpečnosť a boj s dezinformáciami a podporovať Ukrajinu.
Europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EPP) považuje incidenty za vážne varovanie. Podľa nej Rusko svojimi aktivitami ukazuje, že mu nejde o mier a nie je ochotné začať o ňom rokovať. Zvyšujúca sa intenzita výskytu incidentov a ich formy podľa nej jasne ukazujú, že sú zámerné a koordinované. Slovenská vláda by mala byť súčinná pri spoločnom hľadaní mierových riešení a prispievať k zvýšeniu bezpečnosti celej EÚ. Spochybňovanie článku 5 NATO či nová slovensko-ruská komisia podľa nej neprispievajú ani k našej bezpečnosti, ani k mieru.
Europoslanec Branislav Ondruš (Hlas/nezaradený) uviedol, že incidenty potvrdzujú jeho kritiku prístupu EÚ a väčšiny jej členských štátov k Rusku a vojne na Ukrajine. Podľa neho politika sankcií a posilnenia konfrontácie zlyháva. Za schodnejšiu cestu považuje diplomatické aktivity na zmiernenie napätia. Slovensko podľa neho musí na pôde EÚ vyvíjať maximálne úsilie, aby sa členské štáty dohodli na spoločnom otvorení diplomatických rokovaní s Ruskom a pokúsili sa doň zapojiť aj USA a Čínu.
Líder hnutia Republika Milan Uhrík (ESN) tvrdí, že ak sa preukáže ruské zapojenie do nejakého incidentu, treba na to adekvátne reagovať, no netreba podliehať paranoji. Skôr sa obáva, že EÚ a NATO je už vo vojne s Ruskom. Podľa neho pri takejto politike eskalácie môže konflikt rýchlo prerásť do veľkej vojny. Bezpečnostné zložky by mali byť v strehu a nekompromisne odhaľovať a zneškodňovať všetky hrozby bez ohľadu na to, odkiaľ prichádzajú.
