Vo voľbách rozhodujete aj o lepších školách, mnohé rozhodnutia padajú na samosprávach
Kvalitu vzdelávania v obci či meste neovplyvňuje len minister školstva, ale vo veľkej miere aj volení zástupcovia v samosprávach. Od poplatkov za školskú družinu cez nastavenie školských obvodov až po dostupnosť materských škôl – o tom všetkom rozhodujú obecné a mestské zastupiteľstvá, respektíve kraje.
Obce a mestá zriaďujú materské a základné školy, základné umelecké školy či centrá voľného času. Kraje zriaďujú stredné školy, školské jedálne či internáty. Ak starostom alebo županom záleží na vzdelávaní, dokážu podľa autorky urobiť mnoho aj nad rámec zákona.
Povinné predškolské vzdelávanie sa rozširuje
Kým povinnú základnú školu máme dlhodobo, v posledných rokoch sa na Slovensku rozširuje aj povinné predškolské vzdelávanie. Bývalý minister školstva Branislav Gröhling zaviedol povinný posledný rok škôlky pre päťročné deti. Minister Tomáš Drucker to rozšíril – od septembra 2027 začne platiť povinnosť aj pre štvorročné deti a o rok neskôr aj pre deti od troch rokov.
Materské školy zriaďujú obce a mestá. V niektorých obciach je škôlok dosť, pretože počet obyvateľov klesá, a tam ich trápi najmä stav poloprázdnych budov, ich vykurovanie a rekonštrukcie. Inde, napríklad v satelitoch okolo Bratislavy, kam sa sťahujú mladé rodiny, kapacity škôlok nestačia.
Zmeny v školských obvodoch
Na Slovensku musí dieťa chodiť do školy a štát musí zabezpečiť, aby malo kde chodiť. Na to slúžia školské obvody – podľa trvalého pobytu sa dieťaťu pridelí spádová škola, ktorá ho musí prijať. Ak škola nemá kapacity, samospráva musí zabezpečiť miesto inde. Rodičia si môžu vybrať inú školu, napríklad súkromnú či cirkevnú.
Pravidlá pre tvorbu školských obvodov sa v najbližších rokoch výrazne zmenia. Podľa už prijatého zákona budú môcť aj súkromné a cirkevné školy požiadať samosprávu o vstup do školských obvodov a stanú sa takzvaným verejným poskytovateľom výchovy a vzdelávania. Budú prioritne brať deti zo susedstva a nebudú od nich môcť vyberať školné. Ak do školských obvodov nevstúpia, dostanú od štátu len 80 percent normatívu. Rokovania o verejných poskytovateľoch budú dôležitou úlohou novozvoleného vedenia samospráv.
V oblasti desegregácie vznikne tlak aj na verejné školy. Každá verejná základná škola bude musieť prijať proporcionálny podiel žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia v obci, inak jej ministerstvo bude môcť krátiť normatív. Dotkne sa to najmä miest s väčším počtom škôl, z ktorých doteraz jedna bola de facto „rómska“.
Ponuka odborov na stredných školách
Stredné školstvo je na Slovensku silno rozdrobené. Keďže veľa malých škôl prináša menej efektívne aj menej kvalitné vzdelávanie, ministerstvo už niekoľko rokov tlačí na optimalizáciu siete stredných škôl. Tam, kde je vyšší dopyt než ponuka, nastupujú prijímačky v tvrdej konkurencii – príkladom sú gymnáziá, ktorých máme v porovnaní s inými krajinami pomerne málo. Tam, kde ponuka presahuje dopyt, sa miesta ponúknu žiakom, ktorí sa nedostali na svoju vysnívanú školu, hoci ich uplatniteľnosť je otázna.
Stredné školy zriaďujú kraje a každoročne prebiehajú intenzívne rokovania medzi štátom a župami pri nastavovaní takzvaných plánov výkonov, teda koľko miest sa otvorí na jednotlivých typoch stredných škôl. O budúcnosti detí, ktoré budú v najbližších rokoch končiť základnú školu, tak spolurozhoduje aj to, kto bude stáť na čele krajov.
Príklady dobrej praxe aj politického tlaku
Ak primátorke či županovi záleží na školstve a službách pre deti a mládež, je toho veľa, čo môžu robiť aj nad rámec zákona. Pri lákaní mladých učiteľov môžu pomôcť učiteľské byty – napríklad bratislavská mestská časť Podunajské Biskupice ich ponúka niekoľko. Rekonštrukcie budov sa na Slovensku najčastejšie dejú z eurofondov. Mesto Trnava z vlastnej iniciatívy zriaďuje klubovne pre mládež, keďže na Slovensku chýbajú priestory na bezpečné trávenie voľného času tínedžerov. Banskobystrický samosprávny kraj rozbehol preventívne programy proti radikalizácii, ktoré sa stali vzorom aj pre nový zákon o deradikalizácii. Mesto Bratislava robí učiteľské konferencie na podporu kontinuálneho vzdelávania učiteľov.
Naopak, pre koho školstvo nie je dôležité, ustupuje politickým záujmom. Príkladom je trenčiansky župan Jaroslav Baška, zároveň poslanec za Smer, ktorý toto leto odmietol vymenovať novú riaditeľku gymnázia v Púchove napriek tomu, že vyhrala výberové konanie. Nepáčil sa mu jej občiansky aktivizmus.
Komunálne a regionálne voľby majú dlhodobo nízku účasť, o to viac preto záleží na každom jednom hlase. Kandidátov sa treba pýtať, čo plánujú urobiť pre lepšie vzdelávanie, aby školy nezostali napospas politikom, ktorým na nich nezáleží.
