Filip Kuffa by urobil najlepšie, keby sa na Petra Pellegriniho sťažoval Ústavnému súdu
Prezident Peter Pellegrini požiadal premiéra Roberta Fica, aby prehodnotil návrh na vymenovanie Filipa Kuffu za ministra životného prostredia a poslal mu inú nomináciu. Dôvodom je riziko, že Kuffa môže byť obvinený v trestnom stíhaní, ktoré môže sčasti súvisieť s výkonom jeho funkcie štátneho tajomníka.
„Nebol by to dobrý signál pre stabilitu tejto krajiny a nebol by to dobrý signál pre občanov Slovenskej republiky, u ktorých sa musíme snažiť postupne zvyšovať dôveru vo verejné inštitúcie,“ tvrdí prezident. „Ja viac detailov nemám a ani nemôžem mať, ale problémom treba predchádzať a treba ich predvídať,“ dodal.
Pellegrini zdôraznil, že nejde o rozhodnutie o nevymenovaní, pretože sa musí hýbať len v rámci svojich ústavných právomocí. „Bude teraz na predsedovi vlády Slovenskej republiky, ako sa vysporiada s týmto mojím návrhom,“ hovorí prezident. Podľa jeho slov Fica len upozorňuje na okolnosti.
Ústavní právnici sa zhodujú, že prezident nemusí automaticky vymenovať každého kandidáta na ministra, ktorého navrhne premiér. Podľa Vincenta Bujňáka hlava štátu nie je návrhom predsedu vlády bezpodmienečne viazaná a môže návrh odmietnuť. Radoslav Procházka v knihe Kráľ otec píše, že povinnosť prezidenta spočíva v povinnosti sa návrhom zaoberať, ale vyhovieť takému návrhu nemusí.
Dôvody na nevymenovanie však musia byť veľmi vážne a musia súvisieť s povinnosťou hlavy štátu zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov. Samotná nekonkrétna možnosť, že Kuffa bude obvinený, podľa Bujňáka nestačí. Dokonca by nemuselo stačiť ani vznesené obvinenie, keďže to ešte neznamená, že človek trestný čin aj spáchal.
Politicky je odôvodnenie prezidenta problematické. Keď Pellegrini v júni 2024 odišiel do Prezidentského paláca, vedením Národnej rady bol dočasne poverený Peter Žiga, v tom čase obvinený z podplácania. Obvinenie mu zrušili až v septembri. Druhú najvyššiu ústavnú funkciu tak ako obvinený vykonával päť mesiacov.
Pellegrini v kauze údajného úplatku 150-tisíc eur v škatuli od šampanského vypovedal iba ako svedok a nikdy nebol obvinený. Prijatie úplatku poprel. Išlo len o nepriame svedectvo, ktoré nemalo dostatočnú dôkaznú silu.
Bujňák prezidentov postup z ústavnoprávneho hľadiska víta. Existuje totiž šanca, že sa prípad dostane pred Ústavný súd, ktorý určí, či a za akých podmienok má prezident možnosť nomináciu na ministra odmietnuť.
Prezident by sotva postupoval takto, ak by to nemal vopred dohodnuté s premiérom. Filip Kuffa priznal, že ho Robert Fico odhováral od toho, aby chcel byť ministrom a povedal mu „nejaké negatíva v súvislosti s nomináciou“. Tomáš Taraba zasa radil ľuďom, aby stavili celý majetok na to, že Kuffa ministrom nebude.
Vyzerá to, že Fico a možno ani Andrej Danko Kuffu na ministerstve nechcú a len hľadali spôsob, ako to urobiť bez toho, aby to otvorene priznali, a tak na to využili Pellegriniho. Koaličná väčšina je krehká aj bez ďalších otrasov.
Od Michala Kováča, ktorý v roku 1994 nevymenoval Ivana Lexu za ministra pre privatizáciu napriek naliehaniu Vladimíra Mečiara, ešte žiadny prezident neodmietol oficiálny návrh premiéra. Keď Zuzana Čaputová nevymenovala Rudolfa Huliaka v roku 2023 alebo Andrej Kiska päť rokov predtým odmietol Jozefa Ráža mladšieho, bolo to v čase, keď premiér ešte nebol vymenovaný.
Jediným spôsobom, ako by sa mohli k tejto veci vyjadriť ústavní sudcovia, by tak mohla byť ústavná sťažnosť Filipa Kuffu proti postupu prezidenta. Fico by sa báť nemusel – aj keby súd rozhodol v Kuffov prospech, jeho náhradník by mu ministerské kreslo uvoľniť nemusel.
Najviac o marazme právneho štátu vypovedá to, že najvyšší ústavný činiteľ sa bojí vymenovať štátneho tajomníka za ministra preto, lebo bude asi stíhaný za to, čo ako štátny tajomník robil.
