Väčšina Slovákov považuje debatu o mimovládkach za príliš konfliktnú
Verejná diskusia o mimovládnych organizáciách je podľa väčšiny Slovákov príliš konfliktná. Keď však príde na konkrétnu pomoc, ľudia sa dokážu zhodnúť. Možnosť poukázať dve percentá z dane neziskovkám by nechali aj v čase konsolidácie. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu agentúry Focus.
Poukázanie dvoch percent z dane neziskovým organizáciám podporuje 79 percent opýtaných. Pri otázke, ktorá spomínala konsolidáciu verejných financií, sa za zachovanie tejto možnosti vyslovilo 75 percent respondentov. Poukazovanie dvoch percent zo strany firiem podporuje 74 percent opýtaných, v kontexte konsolidácie 71 percent.
Prieskum pre Asociáciu firemných nadácií a nadačných fondov (ASFIN) realizovala agentúra Focus formou online dotazníka na vzorke 1 033 dospelých obyvateľov Slovenska od 4. do 10. júna tohto roka.
Prínos pre spoločnosť a konfliktnosť diskusie
Až 61 percent respondentov si myslí, že diskusia o mimovládnych organizáciách je na Slovensku príliš konfliktná. Takmer dve tretiny ľudí súhlasia s tým, že mnohé mimovládne organizácie prinášajú konkrétnu a užitočnú pomoc. Viac ako polovica opýtaných ich považuje za dôležitý prínos pre spoločnosť.
„Verejnosť je v dôvere k mimovládnym organizáciám rozdelená, no pri konkrétnej pomoci nachádzame oveľa viac zhody,“ vysvetľuje sociológ a riaditeľ agentúry Focus Martin Slosiarik. Podľa neho ľudia dokážu rozlišovať medzi všeobecným obrazom mimovládnych organizácií vo verejnej debate a tým, čo tieto organizácie robia v ich okolí.
Kritika zo strany vlády
Za posledné roky boli mimovládky terčom vládnych predstaviteľov. Krátko po parlamentných voľbách povedal premiér Robert Fico, že sa skončila éra, kedy krajine vládli mimovládne organizácie. Vo februári tohto roku vyhlásil, že najväčšie nebezpečenstvo v tejto krajine predstavujú mimovládne organizácie, ktoré vykonávajú politickú činnosť obdobnú politickým stranám.
Novelu zákona o mimovládnych organizáciách, ktorá zavádzala nové povinnosti, napríklad zverejňovanie zoznamu darcov či výšky darov, vo februári zrušil Ústavný súd, pretože bola v rozpore s právom na súkromie a slobodou združovania. Podľa analýzy Platformy pre demokraciu a Nadácie otvorenej spoločnosti štát počas tejto vlády znížil financovanie mimovládok o 15 až 16 miliónov eur.
Kam by mali dve percentá smerovať
Prieskum sa zameral aj na to, kam by podľa ľudí mali dve percentá z daní smerovať. Najväčšiu podporu získala pomoc ľuďom v núdzi, za ktorú sa vyslovilo 51 percent respondentov. Takmer polovica by peniaze využila na podporu zdravia a sociálnych služieb. Nasleduje vzdelávanie s 22 percentami a ochrana životného prostredia s 20 percentami. Respondenti mohli vybrať najviac tri oblasti.
Poukazovanie dvoch percent patrí medzi najrozšírenejšie spôsoby, akými ľudia podporujú neziskový sektor. V uplynulých 12 mesiacoch túto možnosť využilo 39 percent respondentov. Finančný dar poskytlo 30 percent a do dobrovoľníckej činnosti sa zapojilo 17 percent. Medzi najčastejšími príjemcami boli organizácie pri nemocniciach a zdravotníckych zariadeniach, charity, školy, škôlky či útulky.
Dôsledky prípadnej straty financií
Takmer polovica opýtaných predpokladá, že by mimovládne organizácie bez dvoch percent fungovali výrazne horšie, alebo by vo veľkej miere zanikli. Ďalších 21 percent si myslí, že by sa aspoň čiastočne zhoršilo ich fungovanie. Dve percentá pomáhajú organizáciám zabezpečiť aj každodenný chod, dôležité sú napríklad pre rodiny detí so zdravotným znevýhodnením.
„Ak by sme nemali dve percentá, rodičia by nemali od nás oporu v podobe peer poradenstva, informačného portálu alebo telefonickej linky podpory,“ upozorňuje Monika Fričová, riaditeľka Platformy rodín detí so zdravotným znevýhodnením.
Koho ľudia vnímajú ako prvého pomocníka
Pri problémoch vo svojom okolí vnímajú ľudia ako prvého pomocníka najčastejšie miestnych obyvateľov, susedov a dobrovoľníkov. Označilo ich 62 percent respondentov. Približne štvrtina uviedla samosprávy alebo neziskové organizácie. Štátne inštitúcie spomenul iba každý desiaty.
Medzi regiónmi existujú rozdiely. Kým v Banskobystrickom kraji označili susedov a dobrovoľníkov takmer tri štvrtiny opýtaných, v Prešovskom kraji to bola približne polovica. Podľa Slosiarika ľudia pri konkrétnych problémoch nevnímajú pomoc cez názvy inštitúcií, ale cez to, koho skutočne vidia pomáhať.
„Keď sa teda rozhodujeme o svojich dvoch percentách, nerozhodujeme iba o peniazoch pre organizáciu. Rozhodujeme aj o tom, aká pomoc bude dostupná ľuďom v našich komunitách,“ hovorí predsedníčka asociácie Tatiana Švrčková.
