Republika prehrala najsledovanejšie župné súboje, vo voľbách však uspela inak
Prešovský kraj sa stal dejiskom jedného z najsledovanejších súbojov regionálnych volieb. Kandidát hnutia Republika Milan Mazurek viedol krátko po uzavretí volebných miestností pred Milanom Majerským z KDH o niekoľko percentuálnych bodov.
Z veľkého prekvapenia napokon nebolo nič. Predseda KDH manko dobehol a Mazureka s prehľadom porazil. Rovnako skončil aj kandidát Republiky Miroslav Suja v Banskej Bystrici, ktorý sa len z diaľky pozeral na víťazného Ondreja Luntera.
Tieto dva najsledovanejšie príbehy Republiky ponúkajú záver, že krajná pravica utrpela v komunálnych a krajských voľbách porážku. Takáto bodka by však bola príliš zjednodušujúca. Poukazujú na to nielen čísla, ale aj sociológ a riaditeľ agentúry Focus Martin Slosiarik.
Republike sa totiž v týchto voľbách podarilo čosi, čo jej materská strana – extrémistická ĽSNS – nedokázala.
Lepší výsledok v troch krajoch ako v roku 2023
V Prešovskom samosprávnom kraji proti Majerskému stál podpredseda Republiky Milan Mazurek. Do súboja o post prešovského župana nenasadili svoje kádre žiadne ďalšie významné politické sily, takže väčšina voličov si vyberala len z tejto dvojice. Voľby napokon vyhral Majerský.
„Viem, všetky kamery, médiá sa upierali práve na Prešovský kraj, že či po vzore možno nemeckých regiónov bude premaľované aj Slovensko. Ukázali sme, že nie sme na tom tak zle,“ hovoril Majerský vo víťaznej reči.
Hoci Republika napriek ústupkom a faktickej podpore koaličných strán neuspela, Mazurekov výsledok pútal pozornosť. V Prešovskom kraji mu svoj hlas odovzdalo viac ako 100-tisíc ľudí. To je o čosi menej ako súčet Mazureka a kandidáta Hlasu, Smeru, SNS a Aliancie Michala Kaliňáka z roku 2022. Mazurek vtedy oslovil 28- a Kaliňák 83-tisíc voličov.
Napriek faktickej prehre z tohto súboja môže krajne pravicový subjekt ťažiť. Ukázalo sa totiž, že desiatky tisíc voličov koalície dokážu podporiť aj takého radikála, ako je Mazurek. Pre trojlístok Smer, Hlas a SNS nemusí ísť o zanedbateľný signál pre potenciálnu budúcu spoluprácu.
„Ak tu niekedy bola bariéra a voliči Smeru by nevolili Republiku, táto bariéra postupne padá. Nespokojnosť s výkonom vlády sa prejavuje výrazným rastom Republiky v posledných mesiacoch, čo potvrdzuje jej rastúcu prijateľnosť,“ hovorí Slosiarik.
Viac kandidátov aj starostov
Ďalším kandidátom Republiky v boji o kreslo župana bol Miroslav Suja, ktorého volilo viac ako 30-tisíc ľudí. V Žilinskom kraji zastupovala Republiku bývalá esenesáčka Anna Belousovová. Hoci sa kandidatúry vzdala, aj tak jej dalo svoj hlas 13-tisíc ľudí.
Len v týchto troch krajoch tak získala Republika cez 140-tisíc hlasov. Rovnaký výsledok mala strana v celoštátnych parlamentných voľbách v roku 2023. Podľa Slosiarika sa strane Milana Uhríka v týchto voľbách podarilo legitimizovať sa a výrazne sa zviditeľniť na slovenskom politickom poli.
Predseda Republiky hovorí o spokojnosti s voľbami. „Chceli sme zabojovať o posty župana v Prešovskom, Banskobystrickom a Žilinskom kraji. Taktiež postaviť kandidátov v komunálnych voľbách po celom Slovensku. Tento cieľ sme naplnili, takmer dvojnásobne sme posilnili,“ povedal Uhrík.
V roku 2022 s podporou Republiky kandidovalo 107 ľudí, z toho 77 len za samostatný subjekt. Do víkendových volieb už išlo s podporou hnutia 226 kandidátov, z toho 127 len pod značkou Republika, čo je o 50 viac ako pred štyrmi rokmi.
Koalície so Smerom, Hlasom a SNS sa osvedčili
S podporou samostatnej Republiky kandidovalo 127 starostov, z toho bolo zvolených 20. Všetci títo kandidáti dostali spoločne 9 336 hlasov. Ďalších 99 kandidovalo na post starostu v koalícii, v ktorej bola aj Republika, zväčša so Smerom, Hlasom a SNS. Z týchto kandidátov získalo post 31 ľudí a voliči im odovzdali 37 936 hlasov.
Spolu tak adepti, za ktorými v nejakej forme stála aj Republika, dostali viac ako 47-tisíc hlasov. Najúspešnejší bol kandidát na primátora Spišskej Novej Vsi a poslanec Národnej rady za Hlas Dávid Demečko, ktorého volilo viac ako štyritisíc ľudí a súboj vyhral.
Pre porovnanie Progresívne Slovensko išlo do volieb starostov v drvivej väčšine v koalíciách. Do súboja vyslalo 88 kandidátov, z toho 14 samostatne. Zvolených bolo 30 z nich. Keďže išlo o väčšie mestá, ich kandidáti získali oveľa viac hlasov – 287-tisíc. Takmer 122-tisíc z nich patrí primátorovi Bratislavy Matúšovi Vallovi.
Aj na týchto údajoch vidieť, že vytváranie koalície so Smerom, SNS a Hlasom sa Republike osvedčilo. Potvrdil to aj Uhrík. „Ukázalo sa, že tam, kde sme sa s inými podobne zmýšľajúcimi stranami vzájomne nevybíjali, napríklad pri kandidátoch na županov, tak tam dosiahli naši spoloční kandidáti dobré výsledky. Tam, kde sme išli rozdelene, tam sme uspeli menej,“ priznal.
„Poučenie pre nás je, že tam, kde vytvárajú liberáli široké koalície a bloky, tak minimálne tam by mali vytvárať široké koalície aj vlastenecké strany,“ dodal.
