Nad Oleškami utíchla paľba, humanitárna misia sa dala do pohybu
V okupovanom ukrajinskom meste Olešky na ľavom brehu rieky Dneper nastalo v utorok skoro ráno prímerie. Zastavenie paľby potvrdil ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec aj ruské ministerstvo obrany. Podľa šéfa poslaneckého klubu Sluha ľudu Davyda Arachamiju má prímerie v Oleškách potrvať do 1. novembra. „Ide o najväčšiu deeskaláciu od roku 2022,“ napísal na sociálnej sieti Telegram.
Ešte pred mesiacom prichádzali z mesta temné správy o hladovaní miestnych ľudí, ktorí boli nútení jesť divoké zvieratá a pridávať do polievok trávu, aby sa aspoň trochu zasýtili. Lubinec upozorňoval, že hoci má ukrajinská strana pripravené zoznamy ľudí na evakuáciu a ukrajinská armáda je pripravená stopnúť paľbu, ruská strana si dávala načas s potvrdením humanitárnej misie.
Priebeh misie a sporné trasy evakuácie
Podľa Lubinca, ktorý bude podľa šéfa prezidentskej kancelárie Kyryla Budanova koordinovať procesy priamo na mieste, má humanitárna misia prebiehať postupne: najskôr sa zabezpečí režim ticha, do Olešiek by mala byť doručená humanitárna pomoc a následne by mal byť zabezpečený voľný pohyb osôb z mesta.
Presné trasy, po ktorých by sa obyvatelia Olešiek mali dostať do bezpečnejšej zóny, zatiaľ nie sú verejne známe. Najkratšou by bola tá cez rieku Dneper, keďže Olešky sú vzdialené len deväť kilometrov od slobodného ukrajinského územia na pravom brehu. Táto trasa však neprichádza do úvahy najmä preto, že obe armády by museli rozmínovať časť riečnych brehov aj samotnú vodnú cestu.
Ľudia zapojení do záchrannej misie tvrdia, že evakuácia sa uskutoční o dva dni, teda 29. októbra, prostredníctvom autobusov, z čoho vyplýva, že humanitárna misia prednostne ráta s pozemnou trasou. V tomto prípade sú v hre tri smery: prvý na západ do blízkeho mestečka Hola Prystaň a následne cez Skadovsk na anektovaný Krym, druhý na juhovýchod do mesta Radensk a tretia teoretická trasa by mohla mieriť na východ k Novej Kachovke, odkiaľ by sa evakuovaní ľudia cez okupovanú časť Záporožskej oblasti dostali do Mariupola a následne ďalej do Ruska.
Informačné vákuum a zamínované cesty
Chersonská novinárka Jevhenija Virlyč pripomína, že rozhodovanie ľudí o tom, či zostať žiť na okupovanom území, v Rusku alebo podniknúť dlhú cestu na Ukrajinu, môže ovplyvňovať aj informačné vákuum, v ktorom žili niekoľko rokov. „Rusi to budú využívať. Som presvedčená, že im budú podsúvať svoje idey, kam sa majú evakuovať a ponúkať im, aby vycestovali na Krym alebo do Ruska. Ľudia, ktorí žijú v okupácii, nemajú na výber. Majú obmedzené informácie,“ komentovala pre Rádio NV.
Ukrajinská dobrovoľníčka Ksenija Archipová, ktorá sa evakuáciou ľudí z Olešiek zaoberá od povodní v roku 2023, upozornila, že niektorí obyvatelia sa vydali z mesta na vlastnú päsť v nádeji, že ruská armáda už pred evakuáciou odstránila míny z cesty. „Včera sa viacerí vybrali pešo po potraviny do Radenska. Dvaja z nich – muž a žena – narazili na mínu. Prežili, črepiny im vybrali, no dokazuje to, že nič neodmínovali,“ opísala situáciu na sociálnej sieti.
Práve zamínované cesty, ako aj neustála kontrola ruských dronov v uplynulých mesiacoch neumožňovali riadne dodávky potravín či liekov do okupovaného mesta. Ľudí odrádzalo vycestovať z mesta aj to, že nemali doklady, o ktoré mohli prísť v dôsledku bojov. Rusi ľudí na okupovaných územiach nútili vymieňať ukrajinské pasy za ruské.
Svedectvo rodiny, ktorá utiekla pred hladom
Pred niekoľkými týždňami sa z Olešiek podarilo evakuovať rodine, s ktorou sa mala možnosť zhovárať novinárka agentúry Reuters. Päťdesiatpäťročný Vitalij, ktorý z Olešiek utiekol so svojou manželkou a 13-ročným synom pred hladom, vyslovil pochybnosti, že humanitárna misia prebehne podľa plánu. „Vážim si Melaniu Trump, ale ona nemá nijaký vplyv na diktátora Putina,“ povedal.
Podľa Vitalija sú mnohí ľudia, ktorí zostali v meste, starí alebo chorí a pre tých bude náročné vydať sa na zdĺhavú cestu do neznáma. Muž upozornil aj na katastrofálnu situáciu s potravinami. Počas posledných týždňov v Oleškách mala jeho trojčlenná rodina na deň len zaváraninový pohár ryže alebo pohánky. Z času na čas si dopriali uhorku či paradajku, ku ktorým pridávali portulaku – jedlú plazivú rastlinu. Medzi prvými vecami, ktoré si Vitalij a jeho manželka po presídlení do Kyjevskej oblasti kúpili, bolo vrece zemiakov – aby synovi konečne uvarili zemiakové pyré.
Rodina vyšla z Olešiek na vlastnú päsť v skupine ôsmich ľudí. Rodičia so synom kráčali cez frontovú oblasť 20 kilometrov do najbližšieho mesta Radensk. Z domu si vzali len jesenné oblečenie, plyšovú hračku a na pamiatku aj niekoľko rodinných fotografií.
