Dedinské Vianoce v Lišove sa po siedmich rokoch rušia, malých remeselníkov odradil strach z kontrol
Vianočné trhy v obci Lišov v okrese Krupina, ktoré miestne múzeum organizuje už niekoľko rokov, sa tento rok neuskutočnia. Ôsmy ročník bol naplánovaný na 19. decembra 2026. Dôvodom zrušenia nie je nezáujem návštevníkov, ale obavy predajcov z byrokratických povinností a štátnych kontrol.
Predseda občianskeho združenia Lišov Múzeum Jakub Dvorský uviedol, že rozhodnutie prišlo po reakciách samotných predajcov. Podľa jeho slov pribúdajú nové podmienky a povinnosti a medzi ľuďmi zavládol strach. Ide väčšinou o starších ľudí, ktorí prídu raz do roka niečo predať a stretnúť sa s ostatnými.
Trhy v Lišove podľa Dvorského nikdy neboli komerčným jarmokom veľkých predajcov. Slúžili miestnym seniorom, drobným remeselníkom a rodinám, ktoré si pred sviatkami privyrobili symbolických pár eur.
Príklad dôchodkyne s háčkovanými ponožkami
Organizátori opísali situáciu na príklade 70-ročnej dôchodkyne, ktorá si doma háčkuje ponožky a raz ročne ich prinesie na dedinský vianočný trh. Aj pri takomto jednorazovom predaji musí podľa nich trhovníčka riešiť povolenie na predaj na trhovom mieste, dodržiavanie trhového poriadku, preukázanie pôvodu výrobkov, označenie cien, informácie o materiálovom zložení či pravidlá ochrany spotrebiteľa.
Podľa organizátorov musí predajca vedieť, či jeho činnosť štát považuje za príležitostný predaj, autorskú tvorbu alebo podnikanie. Z toho sa odvíja živnosť, registrácia na daňovom úrade, evidencia príjmov a výdavkov, daňové priznanie, odvody či vydávanie pokladničných dokladov. Organizátori sa pýtajú, či sa 70-ročná dôchodkyňa musí vyznať v daňových, podnikateľských a spotrebiteľských zákonoch, aby mohla prísť medzi susedov na vianočný trh.
Kontroly v malých obciach
Podľa Dvorského sa podobný scenár odohráva naprieč regiónom. Uviedol, že chápe kontroly pri veľkých podujatiach, akým je napríklad Radvanský jarmok, ale v malých obciach, kde je šesť stánkov a celodenne tam stoja daňováci alebo hygiena, považuje takýto postup za absurdný. Podľa jeho slov sa tým potláča komunitný život.
Daňová poradkyňa: legislatíva na príležitostný predaj pamätá
Daňová poradkyňa Alica Orda Oravcová uviedla, že príležitostný predajca registračnú pokladnicu nepotrebuje, mal by si však viesť jednoduchú evidenciu, čo a za koľko predal. Ak predajca predáva svoju produkciu v zanedbateľných sumách, ale opakovane, napríklad trikrát ročne, odporúča využívať bezplatnú aplikáciu virtuálnej registračnej pokladnice v mobile.
Pri daňových a odvodových povinnostiach predajcov na trhoch podľa Oravcovej nie je rozhodujúca hodnota tržby, ale to, či ide o opakovanú činnosť. Ak príjmy presiahnu 500 eur, zdaňuje sa len suma nad touto hranicou. Daňové priznanie sa podáva len vtedy, ak celkové zdaniteľné príjmy za rok presiahnu približne tritisíc eur. Sociálne poistenie sa z príležitostných príjmov neplatí, zdravotné poistenie sa platí len z tej časti príjmu, ktorá je zdaniteľná.
Jednou z možností, ako by múzeum alebo občianske združenie mohlo legálne zastrešiť predaj drobných výrobkov, je podľa Oravcovej ich odkúpenie alebo prevzatie do komisie. Vtedy však ide o hospodársku činnosť, na ktorú je potrebné živnostenské oprávnenie, a tržby treba evidovať v eKase.
Vlna solidarity
Múzeum oznámilo zrušenie akcie na sociálnej sieti. Pod príspevkom sa začali hromadiť komentáre na podporu organizátorov i predajcov tradičných výrobkov. Ľudia v diskusii vyjadrili ľútosť nad tým, že malí predajcovia, ktorí vytvárajú atmosféru remeselných a vianočných trhov, čelia podľa nich neúnosným nariadeniam a kontrolám.
Pre múzeum trhy nikdy neboli zárobkovou činnosťou. Združenie ich každý rok dotovalo z vlastných zdrojov, aby podporilo tradície a udržalo ľudí pohromade. Jakub Dvorský uviedol, že ak štát nezavedie rozumné výnimky pre jednodňové komunitné akcie, vidiecke tradície a dobrovoľníctvo na Slovensku zaniknú.
