Miliardy za plyn a tichá dohoda: Prečo Moskva potrebuje udržať Fica
„Táto vláda podkladá Slovensko Ruskej federácii a ide o koordinovanú predvolebnú operáciu s cieľom udržať vládnu garnitúru pri moci,“ tvrdí Juraj Krúpa, ktorý je v opozičnej SaS zodpovedný za bezpečnostnú politiku. „Robert Fico sa stal poslednou spoľahlivou nádejou na presadzovanie ruských záujmov v Európskej únii a Moskva mu za to pomáha udržať sa pri kormidle,“ dodáva.
Takto Krúpa číta pondelkové moskovské rokovania šéfa slovenskej diplomacie Juraja Blanára a paralelné kroky vládnej koalície. Podľa neho ide o koordinovanú operáciu pred budúcoročnými parlamentnými voľbami, ktorej cieľom je udržať vplyv Moskvy a pomôcť tak udržať pri moci Roberta Fica a jeho ľudí.
SaS cez poslanca Ivana Novotného avizovala, že ak sa naplnia obavy a výsledkom návštevy ministra Blanára bude navyšovanie personálnych limitov pre ruskú ambasádu v Bratislave, podajú trestné oznámenie pre podozrenie z vlastizrady. Minister sa vrátil s protokolom o hospodárskej spolupráci a tvrdením, že nič také neriešil.
Krúpa poukazuje na vyjadrenia ďalších členov vlády. Minister školstva Tomáš Drucker aj minister športu Rudolf Huliak pred vládou potvrdili, že sa na príprave stretnutia nijako nepodieľali a ani nevedeli, o čom sa tam malo rokovať. Rovnako minister pôdohospodárstva Richard Takáč. Ak ide minister Blanár na rokovanie medzištátnej komisie bez podkladov z rezortov, považuje to Krúpa len za krycie manévre.
Podľa Krúpu sa príprava na veľkú kolaboráciu odohráva už teraz. Takzvaná politika na štyri svetové strany je podľa neho len zásterkou pre politiku orientovanú výhradne na Východ. Ide o vytváranie priestoru pre Rusko, aby tu mohlo spravodajsky pôsobiť, šíriť dezinformácie a rozbíjať jednotu Európskej únie.
V súvislosti s vlastizradou Krúpa hovorí o šírení rečí o otvorených dverách pre vystúpenie z Európskej únie, spochybňovaní článku 5 Severoatlantickej aliancie a vyhláseniach, že v prípade konfliktu nebudeme vysielať vojakov na obranu Aliancie. Spomína aj šírenie ruskej propagandy našimi predstaviteľmi a pôsobenie ruskej vojenskej rozviedky GRU, o ktorej spojenci hovoria, že odtiaľto operuje v rámci celej Európy.
V energetike Krúpa tvrdí, že prvoradou úlohou vlády malo byť zabezpečenie alternatívnych zdrojov, keďže dodávky ruských energonosičov sa v roku 2027 skončia. Namiesto toho vládna koalícia podľa neho šíri strach, že bez ruského plynu a ropy neprežijeme. Pripomína, že Rakúsko, Česko či Nemecko išli opačnou cestou a tamojšie firmy zažalovali Gazprom za neplnenie zmluvných dodávok a na arbitrážach vysúdili stovky miliónov až miliardy eur.
Krúpa tiež upozorňuje, že kým iní z ruského energetického trhu odchádzali, Slovenský plynárenský priemysel otvoril pobočku v Rusku. Podľa jeho informácií sme dokonca prevzali záväzok a zodpovednosť za energonosiče už od ruskej hranice, hoci dovtedy boli Rusi zodpovední až po slovenskú hranicu.
Na otázku, prečo je Slovensko pre Moskvu zaujímavé, Krúpa odpovedá, že výhradne preto, že je členskou krajinou Európskej únie a NATO. Keďže v EÚ platí pri zásadných otázkach pravidlo jednomyseľnosti, Slovensko má silné postavenie a právo veta. Podľa Krúpu sme tí, ktorí vkladajú nohu do dverí Európy v prospech Ruska, pričom po páde Viktora Orbána či zmenách okolo prezidenta Vučiča prevzal Fico túto štafetu.
Krúpa tvrdí, že Robert Fico a jeho okolie kolaborujú s Ruskom pre zákulisné prepojenia. Už na prvých stretnutiach s Vladimirom Putinom podľa neho došlo k dohode: Fico bude pomáhať presadzovať ruské záujmy v EÚ a Moskva na oplátku pomôže vládnej koalícii udržať sa pri moci.
Za najznepokojujúcejšie označuje rozširovanie počtu zamestnancov na ruskej ambasáde. Znamená to podľa neho príchod ďalších takzvaných legálnych špiónov pod diplomatickým krytím, ktorí budú zo Slovenska riadiť a koordinovať nelegálne operácie vrátane špionáže či sabotáží v Európe.
Krúpa upozorňuje aj na nového ruského veľvyslanca Pavla Andrejeva. Pripomína, že pôsobil 11 rokov v Poľsku, odkiaľ bolo za špionáž vyhostených 45 ruských diplomatov, a že ide o človeka s minulosťou prepojenou na spravodajské služby už od 80. rokov. Podľa Krúpu prišiel na to, aby využil slabé miesta, polarizoval spoločnosť a oslaboval dôveru v štátne inštitúcie.
V súvislosti s ochranou pred vplyvovými operáciami Krúpa tvrdí, že Tibor Gašpar, ktorý má blízke väzby na Rusko, dosadil vlastného syna na čelo Slovenskej informačnej služby. Tajná služba aj polícia pod týmto vplyvom podľa neho nebudú štát chrániť pred ruskými hybridnými hrozbami. Obrana tak zostáva výhradne na občianskej spoločnosti. Nadchádzajúce parlamentné voľby v roku 2027 budú podľa Krúpu rozhodujúce o tom, či zostaneme súčasťou euroatlantického sveta, alebo sa vydáme na Východ.
