Prezident Pellegrini žiada Ústavný súd o výklad ústavy v spore o Kuffu
Prezident Peter Pellegrini sa rozhodol obrátiť na Ústavný súd v súvislosti s nomináciou Filipa Kuffu na post ministra životného prostredia. Podľa jeho vlastných slov nejde len o konkrétneho kandidáta, ale o širšiu otázku postavenia hlavy štátu pri menovaní členov vlády. Prezident chce, aby Ústavný súd v konaní o výklade ústavy stanovil rámec pre prezidenta pri sporoch medzi hlavou štátu a predsedom vlády pri vymenúvaní členov vlády.
Pellegrini zdôraznil, že ako priamo volený najvyšší ústavný činiteľ nemá byť v týchto otázkach len poštárom, ktorý orazítkuje akýkoľvek návrh predsedu vlády. Pripomenul pritom, že disponuje silnejším mandátom ako všetky strany vládnej koalície dokopy. Vyjadril sa tiež, že vyžadovať od prezidenta bezmyšlienkové vymenovanie navrhovaného kandidáta za člena vlády by znamenalo vyžadovať výkon mandátu prezidenta čisto len strojovo.
Odborníci upozorňujú na sporné parametre návrhu
Podľa emeritného predsedu Ústavného súdu Jána Mazáka ide v tomto prípade o spor medzi predsedom vlády, ktorý podáva návrh na vymenovanie kandidáta, a prezidentom, ktorý o tomto návrhu rozhoduje. Predseda vlády a hlava štátu však podľa neho nemôžu byť účastníkmi sporu o výklad ústavy. Spor by musel prebiehať medzi prezidentom a vládou, nie jej predsedom.
Ústavný právnik Vincent Bujňák z Univerzity Komenského ešte po prvom prezidentovom vyhlásení, že Kuffu zatiaľ nevymenuje, uviedol, že od roku 1993 sa táto téma neustále vracia a teraz je ideálna príležitosť na to, aby sa konečne dostala na Ústavný súd v konaní, v ktorom bude môcť povedať, či prezident takéto mantinely má, alebo nie. Bujňák však očakával, že konanie o výklade ústavy iniciuje vláda. Prezident sa podľa dostupných informácií nemôže Ústavného súdu len tak opýtať, čo má robiť.
Prezident žiada právomoc odmietnuť kandidáta
Pellegrini Ústavnému súdu navrhuje, aby skonštatoval, že prezident môže kandidáta nevymenovať aj z dôvodov závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu spôsobom neznižujúcim vážnosť ústavnej funkcie člena vlády.
Ide o rovnaký princíp, aký Ústavný súd ešte v roku 2012 umožnil prezidentovi pri odmietnutí vymenovania generálneho prokurátora. Ivan Gašparovič na základe tohto nálezu nevymenoval riadne zvoleného Jozefa Čentéša. Ak by to isté Ústavný súd dovolil aj teraz, otvorilo by to podľa kritikov dvere neustálym sporom medzi prezidentom a premiérom o vymenovanie ktoréhokoľvek ministra. Možnosti prezidenta robiť premiérovi zle by sa výrazne posilnili.
Dilema s nejednoznačným riešením
Senát Ústavného súdu v decembri 2014 rozhodol, že Gašparovič porušil Čentéšove práva, pretože nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania. Skonštatoval, že nemôže pripustiť, aby došlo k zmene identity ústavy faktickou cestou, teda prostredníctvom extenzívnej interpretácie a aplikácie ústavy, ktorá nie je zlučiteľná s jej podstatnými náležitosťami.
Ak by Ústavný súd prezidentovi vyhovel, fakticky by tým rozšíril jeho právomoci bez zmeny ústavy. Podľa kritického pohľadu by azda bolo lepšie, ak by mu prikázal Filipa Kuffu vymenovať. Priaznivci silného prezidenta si predstavia, ako by k tejto právomoci pristupoval niekto, koho majú radi. Odporcovia uvidia niekoho, koho sa boja, a čakajú, že takúto moc zneužije a bude blokovať ministrov, ktorí mu nie sú po chuti. Ústavný súd však nesmie hľadieť na mená a musí nájsť všeobecne platné pravidlo. Ide o právnu, politickú a morálnu dilemu, ktorá nemá jednoznačne správne riešenie.
