Vznik Československa pred 108 rokmi
Vznik Československej republiky na troskách habsburskej monarchie v roku 1918 bol kľúčovým momentom v moderných dejinách Slovenska. Slovenský národ sa v novom štáte stal národom štátotvorným, čo pozitívne ovplyvnilo rozvoj školstva, vedy a kultúry.
K vzniku spoločného štátu prispeli víťazstvo dohodových mocností v prvej svetovej vojne, práca československého zahraničného odboja a zmeny v porazenej monarchii na jeseň 1918.
Podiel légií a osobností odboja
Slováci sa v zahraničnom odboji významne zaslúžili o československú štátnosť. Milan Rastislav Štefánik na prelome rokov 1915 a 1916 prispel k vypracovaniu stratégie odboja na čele s Tomášom G. Masarykom a Edvardom Benešom. Cieľom bolo vymaniť Čechov a Slovákov z nemecko-rakúskeho a maďarského područia.
Na konci vojny slúžilo v československom zahraničnom vojsku takmer 110 000 Slovákov a Čechov. Legionársky charakter sa podľa zákona č. 462 Zbierky zákonov z 24. júla 1919 priznal 88 701 dobrovoľníkom, ktorí vstúpili do légií do 28. októbra 1918. Vlády Francúzska, Veľkej Británie a USA uznali v období od 29. júna do 2. septembra 1918 Československú národnú radu v Paríži de facto ako predstaviteľku spojeneckého národa.
Slovenská politika v roku 1918
Ľudové zhromaždenie 1. mája 1918 v Liptovskom Mikuláši sa v rezolúcii osvedčilo za sebaurčenie slovenskej vetvy československého kmeňa. Za československú orientáciu sa postavila aj porada Slovenskej národnej rady v Martine 24. mája 1918.
Vojnová každodennosť v monarchii bola v roku 1918 poznačená hospodárskymi problémami, nedostatkom potravín a strategických surovín, rekviráciami kovov a materiálov. Armáda na talianskom fronte sa po neúspechu júnovej ofenzívy na Piave sústredila na defenzívu, koncom októbra sa začal jej rozklad a v zázemí narastal počet vojnových zbehov.
Stanovisko amerického prezidenta Woodrowa Wilsona k perspektíve monarchie bolo impulzom k zmenám. Wilson jasne formuloval, že americká vláda uznala Čechoslovákov za spojenecký národ. Významné bolo októbrové rokovanie Matúša Dulu s predsedom českého Národného výboru Karlom Kramářom a jeho členmi Václavom Klofáčom a Josefom Rotnáglom o budúcom spojení Slovenska s českými krajinami.
Praha 28. októbra a Martin 30. októbra
V Prahe 28. októbra 1918 vyhlásili samostatný československý štát a Národný výbor preberal moc. V ten deň sa v Prahe nachádzal aj Dr. Vavro Šrobár, zúčastnil sa zasadnutia Národného výboru, prizvali ho do predsedníctva a stal sa jedným z piatich signatárov prvého zákona o vzniku samostatného československého štátu. Národný výbor v Brne prevzal 29. októbra 1918 moravské miestodržiteľstvo.
V Martine sa 30. októbra 1918 o 14.00 h začala ustanovujúca schôdza Slovenskej národnej rady. Zhromaždenie odsúhlasilo Deklaráciu slovenského národa, podľa ktorej je slovenský národ čiastka i rečove i kultúrno-historicky jednotného česko-slovenského národa. Slovenská národná rada prejavila súhlas s právnym položením, ktoré 18. októbra 1918 sformuloval Woodrow Wilson. Účastníci sa v mene slovenského národa rozhodli vytvoriť spoločný štát zo Slovenska, Čiech, Moravy a Sliezska.
Delegácia Slovenskej národnej rady v zložení Ivan Dérer, Fedor Houdek a Jozef Hanzalík pricestovala s Martinskou deklaráciou do Prahy 1. novembra 1918. Národné zhromaždenie v Prahe 14. novembra 1918 vyhlásilo Republiku československú a zosadilo Habsburgovcov. Aklamáciou zvolilo Tomáša Garriguea Masaryka za prezidenta a schválilo prvú vládu na čele s Karlom Kramářom. Slovensko zastupoval Vavro Šrobár ako minister zdravotníctva a Milan Rastislav Štefánik ako minister vojny.
Preberanie moci na Slovensku
Slovenská národná rada mala ambície stať sa mocenským centrom. Šírenie Martinsk ej deklarácie podporili ľudové zhromaždenia a vznik slovenských národných gárd a stráží. Rada žiadala, aby dovtedajšie úrady zotrvali na miestach pod jej dozorom, nedisponovala však mocenskými pákami, materiálnymi zdrojmi ani vlastnou vojenskou silou.
Zápas o Slovensko sa začínal v duchu hesla Vavra Šrobára: „Kto naň prvý položí ruku – toho bude.“ Začleňovanie Slovenska do štátu sa dialo vojenským obsadzovaním jednotkami domáceho a zahraničného vojska od prvých dní novembra 1918 do 20. januára 1919.
Československá republika priniesla Slovákom radikálnu zmenu postavenia. Stali sa štátotvorným národom a po sedemnástich rokoch existencie ČSR sa na čele vlády objavil Slovák – Dr. Milan Hodža.
