Pápež Lev XIV. hlasoval v amerických voľbách, Vatikán potvrdil korešpondenčnú účasť
Pápež Lev XIV. sa zapojil do volieb do amerického Kongresu, ktoré sa uskutočnia 3. novembra. Svoj hlasovací lístok poslal korešpondenčnou formou do Chicaga, kde sa narodil. V piatok to potvrdil Vatikán. Ide o prvý známy prípad, keď úradujúci pápež hlasoval v politických voľbách.
Tlačové stredisko Svätej stolice zároveň uviedlo, že Robert Francis Prevost využíval svoje volebné právo ako americký občan vždy, keď mu to možnosti dovoľovali. Hlasoval aj počas rokov, ktoré prežil v Peru, kde pôsobil ako misionár a neskôr biskup.
„Svätý Otec vyjadruje svoje presvedčenie o práve a povinnosti občanov zúčastňovať sa na demokratických procesoch,“ uviedol Vatikán.
Historický krok po prvý raz
Podľa dostupných informácií je Lev XIV. prvým známym pápežom, ktorý počas svojho pontifikátu hlasoval v politických voľbách. Jeho predchodcovia Ján Pavol II., Benedikt XVI. ani František takýto krok podľa dostupných informácií neurobili.
Správu, ktorú ako prvý priniesol americký denník Chicago Sun-Times a následne ju potvrdil Vatikán, sprevádza viacero otázok presahujúcich samotnú volebnú udalosť.
Pápež ako občan, nie ako politik
Lev XIV. je americkým občanom a jeho zvolenie za pápeža automaticky neznamenalo, že sa svojho občianstva vzdal. Má teda právo hlasovať v amerických voľbách. Vatikán svojím vyhlásením zdôraznil práve občiansku rovinu jeho konania.
Zámorský jezuitský časopis America Magazine upozorňuje na pravidlá amerického ministerstva zahraničia, podľa ktorých môže výkon funkcie hlavy cudzieho štátu predstavovať potenciálny dôvod na stratu amerického občianstva. Nie je to však automatické. K strate občianstva by došlo iba vtedy, ak by dotknutý človek konal dobrovoľne so zámerom vzdať sa amerického občianstva. V prípade Roberta Prevosta takýto zámer nie je známy.
Vzťah s Donaldom Trumpom a kontext volieb
Pápežovo rozhodnutie nemožno úplne oddeliť od napätých vzťahov s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Lev XIV. opakovane kritizoval imigračnú politiku Trumpovej administratívy a vyjadroval nesúhlas s americko-izraelskými vojenskými operáciami proti Iránu. Trump na jeho kritiku reagoval osobnými útokmi, pápeža označil za slabého v otázkach kriminality a zahraničnej politiky a spochybňoval aj jeho postoje k Iránu.
Lev XIV. vo svojich vyjadreniach zdôrazňuje, že jeho stanoviská nevychádzajú zo straníckej politiky, ale z morálneho a evanjeliového pohľadu na konkrétne problémy.
Americké priebežné voľby, takzvané midterms, rozhodujú o zložení Snemovne reprezentantov a časti Senátu. Prezident v nich priamo nekandiduje, výsledok však môže výrazne obmedziť alebo posilniť jeho politický manévrovací priestor.
Britský denník The Guardian dáva pápežovo hlasovanie do kontextu jeho sporov s Trumpom. Zároveň pripomína, že Lev XIV. sa vo svojich verejných vystúpeniach hlási k hodnotám, ktoré považuje za podstatné pre americkú demokraciu – k slobode, príležitostiam a tradícii prijímania migrantov. Komu pápež dal svoj hlas, nie je známe.
Volebná história Roberta Prevosta
Podľa volebných záznamov, na ktoré sa odvoláva Chicago Sun-Times, sa Robert Prevost v minulosti zúčastnil na demokratických aj republikánskych primárkach. V demokratických primárkach hlasoval v rokoch 2008 a 2010, v republikánskych v rokoch 2012, 2014 a 2016. Na všeobecných voľbách sa zúčastnil napríklad v rokoch 2012, 2014, 2018 a 2024.
V Illinois volič nemusí byť trvalo registrovaný v jednej politickej strane. Pri primárkach si môže vybrať, za ktorú stranu chce hlasovať. Tieto údaje neprezrádzajú, komu v skutočnosti dával svoj hlas, ani nemožno výber straníckych primárok automaticky považovať za dôkaz jeho politickej orientácie.
Morálny odkaz hlasovania
Vatikán k informácii o odoslanom hlasovacom lístku pripojil jednoznačné stanovisko o práve a povinnosti občanov zúčastňovať sa na demokratických procesoch. Tento pohľad má širší kontext katolíckeho sociálneho učenia, ktoré dlhodobo zdôrazňuje dôstojnosť človeka, spoločné dobro, solidaritu a zodpovednosť za verejný život.
Lev XIV. sa zároveň vyjadruje k politike predovšetkým vtedy, keď ide o morálne otázky, ktoré sú v jadre evanjelia. Príkladom sú jeho slová o treste smrti, potratoch či zaobchádzaní s migrantmi. Už v októbri povedal, že človek nemôže dôsledne hovoriť o ochrane života, ak odmieta potraty, ale zároveň podporuje trest smrti alebo neľudské zaobchádzanie s migrantmi.
Časť konzervatívnych katolíkov v Spojených štátoch vníma niektoré Levove politické vyjadrenia kriticky a obáva sa, že pápež príliš vstupuje do politických sporov. Pápež nie je politickým kandidátom ani predstaviteľom jednej americkej strany, je však duchovnou autoritou, ktorá sa vyjadruje k otázkam vojny, mieru, ľudskej dôstojnosti, migrácie a ochrany života.
