Husákove deti mieria do dôchodku. Mladá generácia sa musí zabezpečiť sama
Systém štátnych penzií je podľa bývalého ministra práce a sociálnych vecí Jozefa Mihála dlhodobo neudržateľný. Výber poistného dnes dokáže pokryť len približne dve tretiny výdavkov na dôchodky, zvyšok sa dopláca zo štátneho rozpočtu a na dlh. Mihál preto tvrdí, že spoliehať sa v starobe na štát sa stáva hazardom.
„Systém je neudržateľný. Starší ľudia sa budú mať tak dobre, ako si sami odložia, nainvestujú a vytvoria majetok. Ja osobne sa na štát spoliehať nemienim,“ uviedol Mihál.
Za prvý polrok sa na Slovensku narodilo len 20-tisíc detí, pričom ešte v roku 2020 to bolo 56-tisíc a v silných ročníkoch Husákových detí 90- až 100-tisíc detí ročne. Silná generácia narodená v rokoch 1970 až 1985 teraz mieri do penzie.
Do roku 2040 má podľa demografickej prognózy ubudnúť oproti roku 2026 približne 300-tisíc ľudí v produktívnom veku. Naopak, pribudne vyše 200-tisíc ľudí v dôchodkovom veku. Kým kedysi štyria pracujúci platili jeden dôchodok, dnes systém smeruje k stavu, keď dvaja pracujúci budú platiť jedného dôchodcu.
Priemerný starobný dôchodok vrátane alikvótnej časti 13. dôchodku dosahuje úroveň 47 až 48 percent priemernej mesačnej hrubej mzdy. Mihál upozorňuje, že pri mladších ročníkoch môže dôjsť k poklesu na úroveň tretiny priemernej mzdy. Ako ročník 1970 má predbežne vypočítaný dôchodok na úrovni okolo 30 percent mzdy.
Za rok 2025 boli výdavky Sociálnej poisťovne na všetky druhy dôchodkov zaokrúhlene 13 miliárd eur. Prijaté platby na dôchodkové poistenie dosiahli 8,5 miliardy eur, čo podľa Mihála pokrýva len 65 percent výdavkov. Zo štátneho rozpočtu ide do Sociálnej poisťovne masívna nenávratná dotácia, za minulý rok to bolo 2,5 miliardy eur.
Mihál kritizuje aj tri kolá vládnej konsolidácie. Podľa neho išlo vždy len o vyťahovanie peňazí od ľudí, najmä od pracujúcich, podnikateľov a rodičov. Štátny dlh sa pritom neznižoval, naopak, za štyri roky vzrástol o približne 30 miliárd eur. V budúcoročnom rozpočte sa má celkový dlh Slovenska zvýšiť o približne 7 miliárd eur a dosiahnuť 100 miliárd eur.
Pri úroku na úrovni 4 až 4,5 percenta to podľa Mihála znamená, že len na úrokoch bude Slovensko musieť ročne zaplatiť približne 4 miliardy eur. To sa ešte netýka dôchodkov ani ďalších výdavkov.
Mihál tiež poukazuje na to, že vláda zastavila plánované zvyšovanie percenta odvodov do druhého piliera, čím sa úspory dvoch miliónov Slovákov v druhom pilieri nezvýšia tak, ako by mohli. Druhý pilier je podľa neho nastavený relatívne slabo, tretí pilier by potreboval vyššie daňové úľavy a lepšie nastavenie.
Pomôcť môžu podľa Mihála napríklad investičné nehnuteľnosti, no ani na tie sa nedá spoliehať samostatne. Človek musí stáť na viacerých nohách. Mladí ľudia aj stredná generácia musia podľa neho aktívne vlastnými silami robiť niečo pre seba a svoju rodinu.
V súvislosti s 13. dôchodkami Mihál uviedol, že by ich bez váhania zrušil. Ak majú existovať, tak len ako adresná sociálna dávka pre najodkázanejších. Ako prvé opatrenie na stabilizáciu systému by v skrátenom konaní pred decembrom 2027 zrušil vyplácanie 13. dôchodkov za rok 2027, čím by sa okamžite ušetrila 1 miliarda eur.
Pri priebežnom systéme podľa Mihála platí, že má vyplatiť len to, čo sa vyberie na odvodoch. Odvody sú na hornej hranici a zvyšovať sa nemôžu, jedinou cestou je preto citlivé zníženie dôchodkov v prepočte a reforma valorizácie. Do nej by sa mal vrátiť prvok rastu priemernej mzdy, takzvaný švajčiarsky model, ktorý na Slovensku fungoval do roku 2013.
Na otázku, či sa mladá generácia môže spoliehať na štátne dôchodky, Mihál odpovedá, že štátne dôchodky budú existovať, no ich výška voči mzdám bude klesať. „Starší ľudia to budú mať ťažké. Budú sa mať tak dobre, ako si sami odložia, nainvestujú a pripravia. Na štát sa spoliehať nedá,“ uzavrel.
