Jotovová ovládla prezidentské voľby v Bulharsku, víťazstvo posilňuje premiéra Radeva
V druhom kole prezidentských volieb v Bulharsku zvíťazila úradujúca hlava štátu Ilijana Jotovová. Ústredná volebná komisia to potvrdila v pondelok po sčítaní všetkých hlasov. Jotovová získala 57,6 percenta hlasov, jej súper a bývalý predseda úradníckej vlády Andrej Giurov 39,5 percenta.
Jotovovú podporili vládna strana Progresívne Bulharsko, Bulharská socialistická strana a nacionalistická strana VMRO. Jej víťazstvo znamená upevnenie moci strany Progresívne Bulharsko a premiéra Rumena Radeva.
Podpora pre Giurova
Giurova podporili proeurópske opozičné strany Demokratické Bulharsko a Pokračujeme v zmene. V kampani sa však snažil prezentovať ako nezávislý od straníckej politiky. Vo voľbách priznal porážku a vyhlásil, že výsledok akceptuje.
Jotovová sa stane prvou ženou vo funkcii bulharskej hlavy štátu. Inaugurovaná by mala byť 22. januára.
Kompetencie prezidenta
Prezident má v tejto krajine prevažne reprezentatívny charakter. Je však zároveň veliteľom ozbrojených síl, môže vetovať schválené návrhy zákonov a podpisuje medzinárodné zmluvy.
Jotovová prisľúbila, že sa bude usilovať o národný konsenzus preklenutím rozdielnych politických názorov. Podľa očakávaní bude pokračovať v Radevovej politike zachovania proeurópskeho smerovania Bulharska, no zároveň bude presadzovať lepšie vzťahy s Ruskom a zrušenie voči nemu zavedených sankcií.
Diplomatické výzvy
V otázke ukončenia vojny na Ukrajine obaja vyzvali na diplomatické riešenie a k možnej účasti Ruska na dronových útokoch v Čiernom mori sa vyjadrujú vyhýbavo.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová zagratulovala Jotovovej k víťazstvu a uviedla, že chce pokračovať v spolupráci v oblastiach od bezpečnosti a obrany až po konkurencieschopnosť a energetickú nezávislosť. „Za silné Bulharsko v silnej Európe,“ napísala na X.
Politická kariéra Jotovovej
Svoju kariéru začala Jotovová v 90. rokoch ako novinárka v televízii. Neskôr vstúpila do politiky, bola zvolená do bulharského parlamentu a neskôr aj do Európskeho parlamentu. V rokoch 2016 a 2021 pôsobila ako viceprezidentka.
