Spoveď spoza mreží: mal našliapnuté na kariéru v armáde, zlákali ho peniaze podsvetia
Ivan Beňo bol elitným vojakom, neskôr osobným strážcom bossa Gorilu a človekom, ktorý pomáhal pripraviť vraždu sýkorovca Petra Čongrádyho. Z dubnickej väznice opisuje svoj pád aj cenu za mafiánsky život.
Beňo mal pred rokmi našliapnuté na sľubnú kariéru elitného vojaka. Prešiel však na druhú stranu a začal slúžiť kysuckej aj bratislavskej mafii. Na strednej vojenskej škole študoval zdravotnícky odbor a zvažoval, že sa stane vojenským lekárom. Do jeho snov zasiahli dejinné udalosti. „Ak by sa nerozdelilo Československo, tak tu určite nesedím. Rozdelením federácie som stratil šancu ísť na školu do Čiech,“ spomína.
Po skončení školy nastúpil k špeciálnemu útvaru a stal sa zdravotníkom bojovej skupiny roty žilinských paragánov. Absolvoval horolezecký aj potápačský kurz a pripravoval sa na možné nasadenie v zónach konfliktu. Urobil si aj civilný zbrojný preukaz a vlastnil vlastnú zbraň.
Na jeseň 1997 za ním prišiel bývalý kolega Stanislav Vnuk s ponukou na mesačný plat 50-tisíc korún v ochranke kontroverzného podnikateľa Jána Riga zo Sládkovičova. Beňo v armáde zarábal okolo 10-tisíc korún. Vidina dobrého zárobku bola silná, a tak z armády odišiel.
Pri predstavení novému zamestnávateľovi sa ukázalo, že ide o kysuckého bossa podsvetia Milana Holáňa alias Gorilu. Ten mu oznámil zmenu plánu: kým bude Rigo v cudzine, Beňo bude chodiť s ním ako jeho sprievod a ochranka. Beňo protestoval, no cesta späť do armády bola nemožná a iná perspektíva žiadna.
Pri každom sedení šéfa s obchodnými partnermi si Beňo sadol k stolu s odistenou pištoľou. Počas jedného kaviarenského sedenia sa objavil Ján Račkovič, expert na bomby a bývalý vojak špeciálneho útvaru zo Žiliny, ktorý Beňa varoval, že na Gorilu sú najatí chlapi. Beňo varovanie Holáňovi prezradil.
Milan Holáň aj so svojím ochrankárom Stanislavom Vnukom prišli pár dní na to o život. V žilinskom bare Astória ich 25. novembra 1997 zastrelil zabijak podsvetia Alojz Kromka. Beňo zostal v skupine aj po vražde bossa. „Hneď zvolali stretnutie, na ktorom mi rázne vysvetlili: teraz sme vo vojne a ty si buď s nami, alebo proti nám,“ opisuje.
Neskôr sa Beňo zapojil do prípravy likvidácie Petra Čongrádyho. Pôvodne z rečí v skupine vyrozumel, že na Čongrádyho sa miňajlenkovci hnevali pre udalosti v Žiline. Neskôr z vyšetrovacieho spisu zistil, že medzi Sergejom Miňajlenkom a Čongrádym bola veľká nevraživosť po odchode Ukrajinca zo skupiny sýkorovcov.
Beňo sledoval Čongrádyho a vybral bar Sybila v centre Bratislavy. „Naproti tomu baru boli pred jednou bankou husté kríky. Sadol som si do tých krikov, obliekol som sa do takých handier, aby som vyzeral ako bezdomovec,“ prezrádza. Najprv chceli sýkorovca zabiť bombou, potom ostreľovacou puškou. Ako strelca vybrali Romana Jaďuďa. Akcia sa však neuskutočnila, Jaďuď podľa neskorších vyjadrení Čongrádyho varoval a pri odchode havaroval na motorke so šoférom Dušanom Šurinom, ktorý pri nehode prišel o ruku.
V roku 2004 sa Miňajlenko a Tolič k plánu odstrániť Čongrádyho vrátili. Beňo na druhý pokus skladal novú zostavu ľudí. Za priamych strelcov vybrali Toličovho vodiča a biletára z herne Petra Koperu a Vladimíra Smetanu. Beňo opäť hľadal lokality, kam Čongrády chodil, a zistil, že každý deň doobeda sa zastavuje v petržalskej pizzerii.
Ostrú akciu spustili na tretí pokus 9. septembra 2004. Čongrády otvoril dvere vozidla a nestihol urobiť ani jeden krok. Na odstavenom pickupe sa rozleteli zadné dvere a z nákladného priestoru vyskočili dvaja strelci v kuklách. Čongrádyho zasypalo 24 guliek, zahynul okamžite. Zranili aj jeho ochrankára.
Ivan Beňo si po atentáte vyštudoval právo a začal poskytovať právne služby, aj Miňajlenkovej skupine. Založil si rodinu, mal syna. Roky plynuli pokojne, ale udalosti z mafiánskej éry sa mu vracali v snoch. „Niekedy som sa budil s tým, že ma práve zadržiavajú policajti. Strhával som sa na to zo spánku,“ priznáva.
Takmer 9,5 roka po skutku ho polícia zadržala. Beňo začal s políciou spolupracovať, priznal sa a objasňoval skutky. Vďaka dohode o vine a treste mu súd na jeseň 2014 vymeral 15 rokov väzenia, potom mu trest ešte o rok predĺžili za ďalší skutok.
„Áno, ľutujem, že som sa podieľal na vraždách. Človek môže vykľučkovať zo svojich hriechov vo svetskom svete, ale kľud v živote mať už nikdy nebude,“ hovorí. Opakovane sa ho pýtali, či sa nedalo od mafie odísť. „Odísť od mafie sa nedalo bez nebezpečenstva, že ma ako slabocha a hrozbu odstránia.“
Vo väzení pracoval, zväčša šil košele a montérky. Po zdravotných problémoch s chrbticou a operácii sa venuje vzdelávaniu, cvičí kalisteniku a behá. Po prepustení spoza mreží sa plánuje naďalej venovať právu a štúdiu. „Vrátiť do bežného života sa dá, len človek nesmie premárniť čas vo väzení. Ja som ho nepremárnil.“
